Lezenie
David Lama sa bojí žralokov a hadov
Rozhovor o cestách lezeckých a tých životných. Prečítaj si o živote človeka, ktorého vášňou sú hory.
"Dôležitý je pocit, že to čo robíte, stojí za to."
© [unknown]
Najlepší svetový horolezec a skalný virtuóz David Lama sa koncom minulého týždňa zastavil na Slovensku. Počas festivalu Hory a Mesto na ktorom vznikol aj tento rozhovor si mohol vidieť jeho veľkofilm „Cerro Torre: Bez šance prežiť“ a vypočuť si prednášku o živote alpinistu.
Mladý Rakúšan sa narodil v Innsbrucku v roku 1990. Je športový lezec a alpinista, ktorého úspechy hovoria samy za seba. Dá sa povedať, že vášeň pre hory získal od otca, ktorý je nepálskym horským vodcom. Viac o Davidovi sa dozvieš nižšie.
Zoznám sa: Prinášame ti rozhovor a krátku ukážku filmu, ktorú nájdeš nižšie v článku. Čítaj ďalej.
Ktoré sú tie veci, kvôli ktorým ráno vstávaš z postele?
Sú to moje projekty, ktoré ma motivujú vstať z postele, a ktoré mám vo svojej mysli počas celého dňa. Napríklad, tieto dni sa budievam s myšlienkami o Aljaške, kde pôjdem liezť s jedným americkým horolezcom v máji tohto roku. Ďalší projekt, ktorý ma čaká, bude v Nepále. Pokúsim sa zdolať najvyššiu horu Nepálu, ktorú sa ešte nikomu nepodarilo vyliezť. Teším sa špeciálne na tento projekt nielen kvôli veľkej výzve, ktorú zatiaľ nikto neprekonal, ale aj preto, lebo Nepál je krajina odkiaľ pochádza môj otec. Takže po veľmi dlhej dobe uvidím aj časť svojej rodiny. No sú aj také rána, kedy by som si prial ostať ešte v posteli.
David Lama, Peter Ortner a Hansjörg Auer v akcii
© Manuel Ferrigato / Red Bull Content Pool
Máš nejaké idoly, ktoré vo svojom živote nasleduješ?
Existuje mnoho inšpiratívnych ľudí, či už z oblasti lezenia, športu všeobecne, politiky alebo dokonca herci, od ktorých sa dá niečo naučiť a ktorí ma dokážu motivovať, aby som bol lepším človekom. Ale ja sa snažím vytvárať si svoju vlastnú cestu a vlastnú identitu, s ktorou som spokojný a ktorá ma robí šťastným.
Na to, aby ste niekoho mohli povzbudiť v jeho práci alebo akejkoľvek aktivite, ktorú robí, musíte sa vedieť pozerať na veci aj z jeho perspektívy, a potom mu viete dať aj lepšiu radu.
Ako sa k tvojej kariére stavia tvoje blízke okolie?
Moja rodina ma maximálne podporuje v tom, čo robím. V lezení pri mne stáli od úplného začiatku až doteraz a myslím, že ma vždy budú podporovať v mojich projektoch. Rovnako ako moji priatelia – teší ma, keď cítim, že oceňujú čo robím a páči sa im to. Niekedy mi pomáha aj ich kritika, keď mi otvorene dokážu povedať, čo by som mohol zlepšiť alebo urobiť inak. Nikdy ma nikto do ničoho nenútil, to by neviedlo k ničomu. Na to, aby ste niekoho mohli povzbudiť v jeho práci alebo akejkoľvek aktivite, ktorú robí, musíte sa vedieť pozerať na veci aj z jeho perspektívy, a potom mu viete dať aj lepšiu radu. Moja rodina a priatelia mi veľa radia, a to je pre mňa naozaj pozitívne a posúva ma to ďalej.
David Lama na svojej ceste
© [unknown]
Čo by si robil, ak by to nemohlo byť lezenie?
V tejto chvíli by sa mi páčilo byť napríklad v Španielsku, dal by som si dobré tapas, užíval si slnko a vlny. Ale vo všeobecnosti mám rád aj iné športy ako lyžovanie, surfovanie, bicyklovanie. Občas fotím. Nerád plávam. Chodievam behať, najradšej behám po horách. Bohužiaľ, tento rok nepobežím Wings for Life World Run, pretože v tom čase budem na Aljaške, ale minulý rok som bežal a zabehol som okolo 20 km.
Ako si na tom so strachom? Čoho sa bojíš vo svojom živote? Mávaš strach pri lezení?
Bojím sa hadov. To je naozaj vec, ktorá mi naháňa strach. Tiež nemám rád žraloky. No pri lezení je to iné. To je oblasť, ktorú veľmi dobre poznám. Viem o väčšine vecí, ktoré by sa mohli prihodiť, alebo ísť zlým smerom počas mojich expedícií. Takže nemyslím, že mávam strach. Skôr by som to popísal tak, že mávam rešpekt. A mať rešpekt je dôležité.
Omnoho dôležitejšie, a to nielen pri lezení, ale v každodennom živote, je pocit, že to čo robíte, stojí za to.
Ako je už zvykom...
© [unknown]
Čo by si poradil ostatným, ktorí strach majú? Dá sa to eliminovať?
Samozrejme je nutné minimalizovať risk. Napríklad dobrou prípravou alebo zvolením taktiky. Avšak, môj názor je taký, že minimalizovať risk nie je to najdôležitejšie, pretože tomu sa nikdy úplne nevyhnete. Omnoho dôležitejšie, a to nielen pri lezení, ale v každodennom živote, je pocit, že to čo robíte, stojí za to. Aj keď kráčate v meste po ulici, môžete sa zraniť. Napríklad, ak idete navštíviť kamaráta, môže vás zraziť auto pri prechádzaní cez cestu. To je to riziko. Ale musíte vedieť, prečo každý jeden risk podstupujete a keď vám to dáva zmysel, tak viete, že robíte správne. Takže keby vás to auto zrazilo, poviete si „Moja cesta aj tak stála za to.“ Keď cítite, že vyliezť na nejakú horu stojí za to, aj keď je to nebezpečné, tak je to vaše rozhodnutie, ktoré vás urobí šťastným a oplatí sa pre to riskovať.
Spomínaš si na nejakú nebezpečnú situáciu, v ktorej si sa ocitol?
Bolo to tento rok pri lezení na vrch menom Mashabrum v Pakistane. Už pri našom prvom výstupe nás takmer zavalila lavína, niekoľkokrát. Je to ťažké popísať, ale liezli sme bez lana, aby sme boli rýchlejší a zrazu sa oproti nám valila lavína. Museli sme sa rýchlo presunúť doľava, aby sme sa len tak tak vyhli mase snehu.
Nemyslím si, že ľudia len tak rýchlo dokážu mentálne opustiť svoj život. Ak existuje úniková cesta, tak ju proste nájdu!
Čo sa ti vtedy odohrávalo v hlave?
Hovoril som si „Musím sa rýchlo dostať doľava.“ Neprehrával sa mi v hlave celý môj život ani nič také. Nemyslím si, že ľudia len tak rýchlo dokážu mentálne opustiť svoj život. Ak existuje úniková cesta, tak ju proste nájdu!
TIP: Klikni na play a pozri si teaser na film Davida Lamu - Cerro Torre.
2 min.
Cerro Torre: a snowball's chance in hell
Cerro Torre: a snowball's chance in hell tells the story of David Lama's first free ascent.
Čo považuješ za svoj najväčší úspech?
Môj najväčší úspech v živote je zároveň aj mojim najväčším úspechom v lezení, a to nájsť si svoju vlastnú cestu a stáť si za ňou. Čo sa týka mojich expedícií, tak by som povedal, že výstup na Cerro Torre, ktorý mi zabral 3 roky, bol doposiaľ mojim najväčším a najzmysluplnejším projektom. Ja som však typ človeka, ktorý sa nepozerá príliš do minulosti, ale srdce mi bije pre moje budúce projekty.
Aj spať treba
© Martin Hanslmayr / Red Bull Content Pool
Ako sa pripravuješ na svoje cesty a projekty?
Trénujem rôznymi spôsobmi. Zároveň, uskutočňovanie jedného projektu je súčasne príprava na ďalšie, väčšie projekty. Môj pobyt na Aljaške je síce jeden z mojich tohtoročných projektov, ale slúži to pre mňa aj ako príprava na horu v Nepále. Okrem toho, súčasťou mojich príprav sú aj také veci ako zabezpečovanie rôznych povolení, vybavovačky s agentúrami, emaily, telefonáty a byrokracia...
Ktorá časť lezenia je tvoja najobľúbenejšia?
Asi vymýšľanie mojich ciest a nápady na expedície. Ustavičné premýšľanie nad možnosťami ako zdolať nezdolateľné a hľadanie najrôznejších spôsobov, ako dosiahnuť veci, ktoré sa zdajú nemožné. I keď, spätný pohľad na dobrý výstup vo vlastnom štýle, to je pocit, ktorý ostáva navždy.
Máš svoje najobľúbenejšie miesto na lezenie?
Nie, nemám také. Po celom svete sú dobré oblasti na kvalitné lezenie. Mám super spomienky na Aljašku. Milujem výlety do Patagónie, odkedy som tam bol prvýkrát v roku 2008, chodievam tam každý rok a pekné miesta sú aj v Pakistane.
A čo Slovensko?
Počul som o Vysokých Tatrách. Vraj to môže byť celkom dobrodružstvo. Nabudúce keď prídem, rád to vyskúšam!
Viac dobrodružstiev a dobrodruhov nájdeš na redbull.sk/dobrodružstvá. A nezabudni sledovať aj náš Facebook plný akcie.