Kolesá, to je ti veľká veda
© Philip Edsel / The Red Bulletin
Cyklistika

Zodpovedané: Všetko, čo si doteraz chcel vedieť o cyklistike

Aj ty neustále sleduješ novinky z cyklistického sveta a premýšľaš o kúpe nového biku, no nevieš, aké parametre sú dôležité? Filip Nagy ťa prevedie všetkým, s čím by si sa mal na začiatok zoznámiť.
Autor Martina Jurecová
17 min čítaniePublikované
Vyspovedali sme fotografa Filipa Nagyho, ktorý ti prináša mnohé rady a tipy, ktorú určite oceníš. Fotografa? To nie je všetko, Filip aktívne jazdí od 15 rokov a už jedenásty rok je aj šéfredaktorom mountainbikerskéhočasopisu Biker a redaktorom cestárskeho časopisu Cyklistika. „Rukami mi za tie roky prešli stovky bicyklov, a vždy som súčasne vlastnil minimálne tri. Je teda celkom umenie, že na nich stále neviem ani trochu jazdiť, hoci na kopci vždy vyzerám najlepšie. Okrem toho som aj športovým fotografom a členom Red Bull Photography, ktorý fotí biky ešte trochu častejšie, než na nich jazdí.“
FIlip Nagy odpovedal, my sme sa pýtali

FIlip Nagy odpovedal, my sme sa pýtali

© Archív Filip Nagy

Čo sa v rozhovore dozvieš?
  • Aké pojmy sú dôležité pre cyklistiku?
  • Aké druhy bicyklov existujú?
  • Čo by si mal vedieť, ak si začiatočník?
  • Čo všetko je dôležité pri výbere bicykla?
  • Ako vnímať kategóriu bicyklov čisto pre ženy?
  • Tretry, prilba a ďalšie vhodné doplnky.
  • Tipy na tripy, traily a dobrodružstvá na biku.
Stretávaš sa aj ty s podobným nastavením, že máme akýsi strach z toho, že nevieme všetko o všetkom? V tomto prípade o bikoch?
Cyklistika je šport náročný na techniku – a preto úplne chápem, že sa v tom niekto nevie spočiatku zorientovať. Kedysi to pritom bolo o niečo ľahšie – na výber bol len jeden priemer kolies, a čím viac prevodov bike mal, tým bol lepší. Dnes je rôznych typov bikov a komponentov extrémne veľa a aj dlhoroční rekreační cyklisti z toho môžu mať v hlave bordel. Dnes sa však už dá všetko nájsť na nete – od článkov, ktoré riešia úplné základy – po výborne spracované videá na YouTube. Ja som sa napríklad nedávno chcel začať venovať astrofotke, na ktorú je potrebné extrémne množstvo špecializovaného vybavenia a skillu, o ktorom som nemal ani šajnu. Obetoval som tomu síce pár večerov za netom, no dnes už mám aspoň aký-taký prehľad a približne viem, čo si kúpiť. Cyklistika je pritom oveľa rozšírenejšie hobby, a tak to bude o to ľahšie.
Vieš zhrnúť a vysvetliť pojmy, s ktorými budeš pracovať? Pojmy, ktoré sú dôležité pri výbere bicykla?
Veľkosť: Kedysi sa udávala v palcoch, ktoré odkazovali na výšku sedlovej trubky. Dnes už sa používajú skôr písmenká S, M, L... Ako pri oblečení, a najmodernejšie biky sa medzi jednotlivými veľkosťami zvyknú skôr predlžovať, než naťahovať do výšky.
Geometria: Je to súbor rozmerov a uhlov biku, ktorý diktuje, aké bude mať jazdné vlastnosti.
Priemer kolies: Mountainbiky sa dnes predávajú s dvoma hlavnými priemermi kolies: 29-palcovými, ktoré sú najrozšírenejšie a 27,5-palcovými, ktoré ponúkajú o niečo obratnejšiu alternatívu, prípadne sa osádzajú na najmenšie veľkosti. Kedysi najrozšírenejšie (a jediné) 26-palcové kolesá sú dnes už len na tých najlacnejších bicykloch a detských bikoch.
Komponenty: Sú to diely, ktoré sú pripevnené na rám bicykla – vidlica, tlmič, brzdy, pohon, a všetko ostatné.
O tlmenie sa musíš starať aj pri hardtaile

O tlmenie sa musíš starať aj pri hardtaile

© Bartek Wolinski / Red Bull Content Pool

Celoodpružený bike/hardtail: Celoodpružený bike má vpredu odpruženú vidlicu a vzadu odpruženú zadnú stavbu s tlmičom. Hardtail má len odpruženú vidlicu, rám je pevný. Existujú však aj tzv. softtaily – to je pevný rám, ktorý však má nadizajnovanú schopnosť mierne prepružovať pri nerovnostiach.
Aké druhy bicyklov existujú a na čo sú určené?
Horské bicykle sa vo všeobecnosti rozdeľujú najmä podľa zdvihu odpruženia – na základe neho spadajú do jednotlivých kategórií alebo disciplín, na ktoré sú určené. Aj tu samozrejme existujú „crossovery“, no vo všeobecnosti sa dajú s rastúcim zdvihom biky rozdeliť na cross country (tak rýchlo hore ako dole), trailbiky (biky na všetko, ideálna voľba pre väčšinu rekreačných jazdcov), enduro biky (na enduro preteky, náročnejšie traily, prípadne do bikeparku) a zjazdové biky – na... zjazd. 😉
Aj takéto výhľady môžeš zažívať so svojim horským tátošom

Aj takéto výhľady môžeš zažívať so svojim horským tátošom

© Christophe Akiki/Red Bull Content Pool

Druhým hlavným parametrom je priemer kolies. Vo väčšine kategórií aktuálne dominujú 29-palcové kolesá, a medzi cross country bikami sú častokrát jedinou voľbou. Pri trailbikoch a enduro bikoch už sú na výber aj modely s 27,5-palcovými kolesami, ktoré môžu byť o niečo obratnejšie, a niektorým ľuďom sedia viac. Zjazd je podobne ako cross country primárne pretekárska disciplína, a keďže väčšina štartového poľa na svetových pohároch je na 29eroch, asi dáva zmysel siahnuť po nich.
Tim Johnson vs. koreň - 1:0

Tim Johnson vs. koreň - 1:0

© Ian Witlen/Red Bull Content Pool

Ak naopak niekto chce zjazďák len na vozenie sa po postavených tratiach za domom alebo v bikeparku, môže si pokojne kúpiť aj v súčasnosti lacnejší 27,5-palcový.
Kolesá, to je ti veľká veda

Kolesá, to je ti veľká veda

© Philip Edsel / The Red Bulletin

Výber gumy je kľúčom k úspechu

Výber gumy je kľúčom k úspechu

© Nathan Hughes

Vytvorme si modelovú situáciu. Som mladá žena, ktorá doteraz nemala nejaké skúsenosti s cyklistikou. Chcem si kúpiť svoj prvý bicykel. Čo je prvá vec, ktorú si musím zodpovedať?
Je to výška zdvihu, teda kategória bicykla, ktorá sa odvíja od toho, kde budeš najčastejšie jazdievať. A od toho sa odvíja to, koľko budeš musieť našetriť.
Nie som cyklista a potrebujem si spraviť rebríček kritérií, ktorými sa budem pri výbere riadiť. Aké by mali byť?
V prvom rade by malo ísť o bicykel od bikovej značky. Tie sa predávajú v bikeshopoch a cyklistických e-shopoch, nie v akejkoľvek inej predajni. Treba si určiť budget, no byť pripravený ho po porade s niekým skúseným navýšiť. Predstavy úplného laika o cene bicyklov sú často dosť skreslené a diktované cenovkami v supermarketoch, kde s bikami bežne prichádzajú do styku. Ak to teda bude bike od veľkej známej značky a bude stáť dostatočne veľa, je dnes už našťastie celkom náročné nájsť taký, ktorý by bol vyslovene zlý. Ešte takých desať rokov dozadu to pritom bolo celkom slušné mínové pole.
Iba ty a ruch mesta

Iba ty a ruch mesta

© George Marshall

Nakoniec sa netreba nechať zlákať lepšou výbavou. Na biku s dobrým rámom a geometriou, ktorá sedí jazdcovi, no horšou výbavou, sa bude jazdiť vždy lepšie ako na eňo ňuňo ohádzanom biku s príliš malým rámom so zastaranou geometriou. Komponenty sa vždy dajú postupne vymeniť za lepšie, preto by rám mal byť solídnym stavebným kameňom.
Existuje model, ktorý by uspokojil začiatočníka, ktorý chce jazdiť aj na ceste, no nie vždy pôjde upraveným terénom a sem-tam ho čakajú aj nejaké horšie miesta trasy?
Horský bicykel bude na ceste vždy schopnejší ako cestný v lese. Ak teda niekto chce jazdiť aj v teréne, odpoveďou by mal byť horský resp. krosový bicykel, ktorý je akousi fúziou medzi horským a cestným bikom. Aktuálne sú moderné aj gravel biky, ktoré sú v podstate cestným bikom so širšími gumami a trochu uvoľnenejšou geometriou. Marketingové oddelenia značiek asi nemajú veľmi radi označenie „terénny cesťák“, ale presne to gravel biky v princípe sú. Sú propagované ako „go anywhere“ bicykle, no to v zásade platí len pre cestného cyklistu, ktorý s ním môže odbočiť aj na poľnú cestu. Pre začiatočníka ich ja osobne skôr neodporúčam, keďže kvôli baranom a absencii akéhokoľvek odpruženia sa na nich v teréne jazdí ťažšie a nie tak bezpečne ako na horskom. Za správnych okolností však môžu byť rýchlejšie, a najmä sú v súčasnosti veľmi insta-friendly. 🙂 V každom prípade za mňa je odpoveď horský alebo krosový hardtail.
Tak čo, vyberáš horský?

Tak čo, vyberáš horský?

© Christophe Akiki/Red Bull Content Pool

Ak som sa rozhodla, že by som chcela horský bicykel, stačí mi hardtail?
Všetko záleží od toho, kde chceš jazdiť. Dobrý jazdec odjazdí náročný terén aj bez zadného odpruženia, no namaká sa pritom viac. Aj dlhoroční bikeri si napríklad niekedy kupujú ako jeden z bikov hardtail, aby mali zase nový zážitok a o niečo väčšiu výzvu z trailov, ktoré už dôverne poznajú. Celoodpružený bike je jednoducho pohodlnejší a zvládne toho viac. Ak však nebudeš jazdiť v náročnejšom teréne, je to možno zbytočný overkill. Odpovedať sa dá aj na základe budgetu. Hardtail s rovnakou cenovkou bude mať vždy lepšiu výbavu ako celoodpružený bike. Schopné celoodpružené biky začínajú niekde okolo dvoch tisícok – pod touto hranicu je častokrát výbava vyslovene „best of smetisko“, a vtedy je väčšinou lepší nápad zobrať si hardtail.
Netreba sa tak preto nechať zlákať tým, že v supermarkete medzi rožkami a údenou krkovičkou si našiel celoodpružený bike, ktorý je lacnejší ako hardtail z bikeshopu.
Filip Nagy
Kedy je potrebný celoodpružený bicykel?
To, že zadné odpruženie oberá jazdca o energiu pri šliapaní do kopca, platilo možno tak pred desiatimi rokmi. Dnes už dokážu aj celoodpružené biky (inak nazývané „fully“ od full suspension) veľmi dobre šliapať do kopca a v technických výšľapoch dokonca pomáhajú zabrániť tomu, aby zadné koleso prešmykovalo. Ako som spomínal vyššie, tak „fullík“ nie je vyslovene potrebný, no v teréne častokrát pomôže. Otázka, ktorá je možno zaujímavejšia – kedy celoodpružený bike rozhodne nie je dobrým nápadom. Vtedy, ak naňho nemáš dostatočný rozpočet. Už pri odpruženej vidlici platí, že radšej neodpružená, ako zlá odpružená, pri celoodpružených bikoch to platí dvojnásobne. Netreba sa tak preto nechať zlákať tým, že v supermarkete medzi rožkami a údenou krkovičkou si našiel celoodpružený bike, ktorý je lacnejší ako hardtail z bikeshopu.
  • Pozri si aj Filipove nadupané fotografie v dokumentárnej sérii Face of Endorphines:
Ak chcem vhodný cesťáčik. Na čo si mám dávať pozor?
U cesťákov je o trochu ťažšie urobiť zásadnú chybu pri výbere. Existujú dve základné kategóriepretekárske a vytrvalostné.
Pretekárske sú trochu náročnejšie na ovládanie, kvôli natiahnutému a nízkemu posedu aj menej pohodlné pre bežného jazdca, ktorý nemusí mať dostatočnú flexibilitu. Naopak tie vytrvalostné majú o niečo vzpriamenejší posed, sú stabilnejšie, a obvykle sa robia s väčším dôrazom na komfort, teda rám dokáže lepšie absorbovať vibrácie a nerovnosti z cesty a po 50 kilometroch nemáš pocit, že ti vyletí platnička z chrbta a vybije niekomu čelné. Bicykle z jednej či druhej kategórie však nie sú natoľko odlišné, aby sa na nich nedalo chodiť ako na výlety, tak aj na preteky. Aj rozdiely vo výbave tu (okrem tých najlacnejších bikov) spočívajú skôr v hmotnosti, než vo funkčnosti. Hmotnosť je samozrejme dôležitá, najmä u kolies, keďže majú rotačnú energiu, no rozdiel v jazde na 8-kilovom a 10-kilovom cesťáku rozhodne nie je taký svetoborný, aby bolo treba rušiť stavebné sporenie.
Aký je tvoj názor na bicykle kategorizované čisto pre ženy? Mnohé sa tomu vyhýbajú.
Ženy, vyberte si bike, aký sa vám páči a je dostupný vo vašej veľkosti, a nechajte si poradiť s výberom sedla.
Filip Nagy
Ešte pred pár rokmi sa značky preháňali v tom, kto bude mať širšiu ponuku women-specific modelov. Mnohé žiaľ mali infantilné dizajny s kvietkami a hviezdičkami, častokrát boli osadené oveľa horšími vecami, lebo veď „žena nevie, žene stačí“. Úplne tak chápem, že nemajú najlepšiu povesť. Dnes ich už ponúka z veľkých mien len zopár. Specialized napríklad úplne vypustil z portfólia ženské bicykle, a odôvodnil to tým, že vo svojom bikefittingovom programe po zozbieraní desaťtisícov meraní nenašiel žiadne signifikantné rozdiely medzi mužskou a ženskou stavbou tela, ktoré by odôvodňovali špeciálnu geometriu.
Čo hovorí Filip na bicykle kategorizované čisto pre ženy?

Čo hovorí Filip na bicykle kategorizované čisto pre ženy?

© Leo Francis/Red Bull Content Pool

Dnes ženský model u väčšiny značiek znamená jednoducho menšiu veľkosť rámu v odlišnom dizajne. Pre ženu je tak najpodstatnejšie, aby jej bicykel nebol veľký, a aby sa na ňom cítila dostatočne bezpečne a sebavedomo, že ho dokáže ovládať. Ak teda nájde bike, ktorý sa jej páči viac medzi mužskými (unisex) modelmi a nájde sa v tabuľke veľkostí, absolútne nič tým nepokazí. Ženské biky sú však špecifické aj výberom kontaktných bodov, teda sedla, gripov, rajdov. Tie sa však dajú na biku vymeniť aj dodatočne, väčšina bikeshopov ponúka nejaký program na výber optimálneho sedla. Je teda istá šanca, že ani sedlo na ženskom biku žene sadnúť nemusí, a bude ho tak či tak musieť vymeniť. Takže v skratke – ženy, vyberte si bike, aký sa vám páči a je dostupný vo vašej veľkosti, a nechajte si poradiť s výberom sedla.
Odporúčaš nákup bicykla cez internet? Alebo je predsa len na prvýkrát lepšie bicykel – napríklad veľkosť rámu a kolies vyskúšať?
Pokiaľ ide o samotné skúšanie biku, direct sale bike až taký problém nie je. Väčšina skúsených bikerov pozná svoju veľkosť a dokáže si porovnať geometriu svojho starého s tým novým. Pre neskúsených zase väčšina značiek ponúka celkom dobrý online fittingový program, do ktorého stačí zadať rôzne telesné rozmery a vypľuje optimálnu veľkosť bicykla. Jednoducho – skúsený biker vie, čo hľadá už pri pohľade na geometriu, a tomu neskúsenému stláčanie páčok v predajni zase až tak veľa nepovie.
Väčší problém by som videl vo výbere modelu či samotnej výbavy. Pre neskúseného bikera je ľahké nechať sa zlákať papierovo lepšou výbavou, ktorú v skutočnosti nepotrebuje, alebo naopak nižšou cenou s komponentami, ktoré bude musieť čoskoro vymeniť. Toto všetko by mal dobrý predajca v kamennom obchode zákazníkovi vysvetliť a nasmerovať ho ku vhodnému biku. Bike z internetu si tiež väčšinou musí človek doma poskladať a nastaviť sám, čo nie každý zvláda. Nakoniec je tu otázka servisu – jeden nemenovaný obchod v Bratislave si dokonca účtuje za internetové značky vyššie hodinové sadzby. 🤷 To je samozrejme už trochu extrémne špekulanstvo, no obchod sa vždy prednostne postará o zákazníka, ktorý bicykel kúpil tam.
Akú výbavu by som potrebovala? Základom je prilba, no sú pre mňa dôležité aj rukavice či iné doplnky na bicykel? Čo všetko by som mala mať vo svojej výbave?
Prilba je základ, všetko ostatné už je len bonus. Ako ďalšie chrániče, nasledovať by mali kolenačky, a nie zlým nápadom je aj ruksak so zabudovaným chrbtovým chráničom. Začať sa dá aj v outfite na telesnú, no bikerské veci sú vyrobené z materiálov, ktoré jednoducho zaručia, že nebudeš taká mokrá, zašpinená, prípadne odratá. Nakoniec je tu otázka obuvi – väčšina ľudí začína na voľných (nie zapínacích/nášľapných) pedáloch, a tu sa rozhodne neoplatí šetriť. Topánky určené priamo na takéto pedále držia stokrát viac ako vyčmochtané tenisky, v ktorých už chodíš len vynášať smeti. Nejde teda len o swag, ale aj o bezpečnosť. Vstupná investícia nie je malá, ale väčšina vecí vydrží niekoľko sezón.
Mani Arthur a jeho profi doplnky

Mani Arthur a jeho profi doplnky

© Leo Francis/Red Bull Content Pool

Je fakt, že je potrebné ísť naostro a zbaviť sa tak nepotrebnej vrstvy?
V každom prípade je dobré mať v nohaviciach vložkumäkké polstrovanie v oblasti sedla. V prípade obtiahnutého oblečenia je všitá priamo v nohaviciach, pri voľných bikerských šortkách sa nosia pod nimi ešte jedny spodné obtiahnuté so všitou vložkou. Vo svojej podstate tak ide o spodné prádlo. Akékoľvek ošúchanie v medzinožnej oblasti je obvykle spôsobené teplotou, vlhkosťou a trením. Spodné prádlo by pridalo len ďalšiu vrstvu, ktorá sa vie prepotiť, šúchať o kožu a žmoliť. Takže áno, vložka má ísť naholo. 😀
Sú pre začiatočníkov vhodné aj tretry? Ako mám správne šliapať, aby som príliš nezaťažovala kolená?
Ja osobne s nášľapnými tretrami žiaden bezpečnostný problém nevidím, hoci určite zo začiatku majú istý psychologický efekt. Fungujú veľmi podobne ako lyžiarske viazanie, na lyžiach nikto nerieši, že sa na ne radšej len postaví, aby sa mu nič nestalo. Je pravda, že vo výnimočných prípadoch ani lyže nevypnú, no zámky pedálov sú všeobecnosti sú navrhnuté tak, aby pri akomkoľvek inom pohybe tretry ako priamo nahor okamžite vypli. Vypínať sa cielene sa však treba naučiť, každého na začiatku čaká pár slow motion pádov, keď zastane a zrazu zistí, že pod seba nemá ako dať nohu, a potom sa vysype na bok. Najmä na semaforoch je to vždy vďačný zábavný program pre ostatných. 🙂
Nášľapné pedále

Nášľapné pedále

© Christoph Wisser/Red Bull Content Pool

Pokiaľ samozrejme ide o učenie sa techniky, tam už sa nájdu aj pádne argumenty proti nim. Pri mnohých technikách je potrebné s bikom pracovať tak, aby si z neho „nevystúpil“ aj bez pevného spojenia tretry s pedálom a tie sa tak nemusíš naučiť správne. Na cesťáku to zas vôbec nie je na diskusiu, tam jednoducho patria nášľapné tretry. Pokiaľ ide o techniku šliapania, základ je mať sedlo v správnej výške (v spodnej polohe pedála by mala byť noha takmer vystretá, no stále mierne pokrčená v kolene) a nohu položenú na pedáli rovno, s oskou pod najširšou časťou chodidla. Pomôcť môžu aj vložky na mieru, ktoré dokážu zabrániť tomu, aby koleno pri pedálovaní vpadávalo dnu smerom k rámu alebo naopak sa vychyľovalo von.
Grip

Ďalšie komponenty, gripy

© Bartek Wolinski

Koľko peňazí je podľa teba dobré si odložiť, aby som si mohla kúpiť kvalitný bicykel, ktorý vydrží? Odporúčaš si na začiatok kúpiť bicykel z druhej ruky?
Pokiaľ sa bavíme o horskom biku, za aspoň trochu schopný hardtail treba rátať približne s tisíckou, aj to však len u niektorých povestne lacnejších značiek. U cestného je tento limit nižšie, keďže nemá odpruženie, ktoré je asi najdrahším komponentom celého bicykla. Kvalitný mestský bike je z tejto trojice najlacnejší, keďže uňho už až tak nezáleží na výkonnostných parametroch (hoci aj ten sa vie rozsypať po troch výtlkoch, alebo byť tak ťažký, že ho žena ledva vytrepe hore schodmi).
Ako často je dobré bicykel servisovať?
Všetko záleží skôr od frekvencie jazdenia a počtu najazdených kilometrov, než od času. Základné umytie a premazanie treba robiť po každom blatovom alebo každých pár suchých výjazdov. Reťaz a brzdové platničky sú spotrebný materiál a treba ich často kontrolovať. Nie sú tak drahé ako to, čo môžu zničiť, ak to človek nestihne skoro. Zodraté platničky môžu zničiť kotúč a vyťahaná reťaz zase zožerie zuby na kazete a prevodníku. Každý rok sa zvykne robiť servis odpruženia, ktorý spočíva vo výmene oleja a tesnení, a pravidelne, približne každé dva roky, je dobré meniť aj brzdovú kvapalinu v brzdách. Všetky pohyblivé časti biku v sebe majú ložiská, ktoré nemajú žiaden predpísaný interval výmeny – menia sa jednoducho vtedy, keď začnú mať vôľu, alebo sa prestanú otáčať hladko. A zvyšok vecí sa servisuje a vymieňa jednoducho vtedy, keď prestanú fungovať ,alebo evakuujú priestor bicykla počas jazdy.
Pro tip: sveťákoví jazdci používajú na ochranu ložísk aj penu a pásku.

Pro tip: sveťákoví jazdci používajú na ochranu ložísk aj penu a pásku.

© Nathan Huges

Aké traily existujú? Sú vhodné aj pre začiatočníkov? Kde napríklad takéto môžeme nájsť – či už na Slovensku alebo v zahraničí?
Oficiálnych trailov je našťastie čoraz viac. Asi najlepšie je stiahnuť si appky Trailforks alebo Strava, kde sa dajú nájsť traily prakticky kdekoľvek. Trailforks ich dokonca má aj s popisom, označením náročnosti a možno aj pár fotkami, či updatemi o ich aktuálnom stave, čo sa hodí najmä po zime. Pokiaľ ide o celé strediská, kedysi boli na Slovensku len bikeparky, tam sa výber obmedzoval na zjazdové trate, na ktorých sa zachraňujú aj skúsenejší, a „family“ trate, ktoré väčšinou viedli po zvážniciach a boli extrémne nezáživné. Dnes sú tu však už aj trail centrá, ktoré sú jednoducho súborom klasických singletrackov koncentrovaných na jednom alebo viacerých priľahlých kopcoch a rovnako sú odstupňované podľa náročnosti. V zahraničí je využívanie lyžiarskych stredísk v lete pre mountainbiking úplný štandard, takže sa stačí pozrieť, kde si sa bol lyžovať a vybrať sa tam aj s bikom. Ceny budú – prekvapivo a zároveň – aj tak trochu neprekvapivo, možno ešte nižšie ako na Slovensku, no častokrát s neporovnateľne lepšími službami a výberom trailov.
Flow Singltreku pod Smrkem

Flow Singltreku pod Smrkem

© Tomas Kysela, Singltrek pod Smrkem

Na záver – aké sú tvoje obľúbené trasy, kam najradšej chodíš? Pár tipov na záver.
Najčastejšie jazdím doma v Bratislave, kde sme dlho nemali skoro žiadne oficiálne a najmä záživné traily, no teraz je to už vďaka pár nadšencom destinácia, za ktorou sa oplatí aj docestovať odinakadiaľ. Veľmi sa mi páči aj jazdenie na Valašsku na Morave, kde majú super trail centrá aj bikeparky a vo všeobecnosti všade – majú tam ihličnaté stromy a s tým súvisiacu mäkkú voľnú hlinu, akú v Karpatoch, tvrdých ako betón, skoro nenájdeš. Super spomienky mám aj na Semmering, ktorý je najbližší poriadny bikepark od Bratislavy, no dávno som tam nebol, keďže už nemám zjazďák. Rozhodne tak celkovo odporúčam skočiť budúce leto aj za hranice do Rakúska, kde sú jednoducho oveľa ďalej.
Tak čo, aké traily vyskúšaš najbližšie?

Tak čo, aké traily vyskúšaš najbližšie?

© Graeme Murray/Red Bull Content Pool

  • Pozri si americké MTB dobrodružstvo dvoch Slovákov:
Pre viac zaujímavého obsahu klikaj na web RedBull.sk, navštív nás na Facebooku a nezabudni na Instagram.