Kvadruplegický horolezec Ed Jackson pokoril výšku hory Mount Everest na schodoch u rodičov v anglickom Bath.
© Red Bull Content Pool
Dobrodružstvá

Lezec kvadruplegik Ed Jackson pokoril Mount Everest na domácich schodoch

Tri roky po tom, čo si poškodil miechu chrbtice pri nehode v bazéne, vyliezol bývalý hráč rugby výšku najvyššej hory sveta na obyčajných schodoch. Okrem toho, vyzbieral tisíce eur na charitu.
Autor Joe Ellison / RedBull.sk
11 min čítaniePublikované
Bývalý profesionálny hráč rugby Ed Jackson vyliezol výšku Mount Everestu (8 848 metrov) na schodoch v dome svojich rodičov v anglickom meste Bath. Svoj výstup začal v utorok 21. apríla 2020 o ôsmej ráno. Zakončil ho 24. apríla, v piatok, pričom absolvoval 2 783 ciest nahor a nadol na tých istých 16 schodoch.
Jackson taktiež vyzbieral viac ako 50 tisíc eur na charitu a podporil podujatie Wings for Life World Run, z ktorého výťažok je venovaný na výskum zranení miechy.
Takáto výzva by bola poriadnym testom aj pre stopercentne zdravých športovcov. Muž, ktorému tri roky dozadu zmenili život zranenia, na základe ktorých už nemusel byť medzi živými, to dokázal. Poranil sa, keď skočil do bazéna v dome svojho kamaráta po hlave. Nešťastný náraz spôsobil, že sa mu miecha zlomila prakticky na polovicu.
Ed mal vždy súťaživú povahu. V mládežníckych kategóriách reprezentoval Anglicko v rugby, v roku 2010 podpísal kontrakt s tímom Doncaster Knights a neskôr pôsobil aj v London Walsh či Newport Dragons. Nikdy nenechal zranenie, aby nad ním zvíťazilo. Bojoval, bojoval a bojoval. Najprv bol rád, keď vôbec pohol prstom, následne si začal dávať vyššie ciele.
Aj keď mu doktori povedali, že už nikdy nebude chodiť, necelý rok po jeho zranení sa Jacksonovi podarilo vyliezť na horu Mount Snowdon vo Walese a v roku 2018 vyšiel aj na Mera Peak v Himalájach, ktorý meria 6 476 metrov. Teraz môže na svoj zoznam pridať aj metaforický Mount Everest. Horu, ktorú chcel pôvodne pokoriť aj reálne, pričom sa môže stať prvým kvadruplegikom, ktorému sa to skutočne podarí. Kvadruplegik je človek, ktorý je čiastočne alebo úplne ochrnutý.
Kvadruplegický lezec Ed Jackson počas výstupu na vrchol Mera Peak.

Ed Jackson na Mera Peak v Himalájach

© Ed Jackson

Vzhľadom na to, že trpí Bron-Séquardovým syndrónom (neurologickou poruchou, ktorá oslabuje až paralyzuje časť tela), musel svoju cestu dokončiť na jednej nohe. Išlo dokopy o 89 056 schodov. Keď sa mu to podarilo, povedal:
„Boli to poriadne zvláštne štyri dni! Myslel som si, že táto výzva bude neuveriteľne únavná, ale užíval som si veľkú podporu od ľudí, ktorá prichádzala v rôznych podobách. Pridávali sa ku mne počas live videí na Instagrame, alebo mi volali a priali veľa šťastia. Bol som ohromený tým, koľko peňazí sa nám podarilo vyzbierať na charitu, za štedré príspevky nedokážem ľuďom dostatočne poďakovať. Najväčšia vďaka smeruje mojej manželke a mojim rodičom za to, že to so mnou vydržali."
S 31-ročným lezcom sme sa pred tým, ako sa pustil do svojho plánu, spojili aj my. Išlo všetko podľa toho, ako si vytýčil? Poď to s nami zistiť.

Efektívne to urobím na jednej nohe

Kvadruplegický lezec Ed Jackson vyjde výšku bájnej hory Mount Everest na schodisku u svojich rodičov.

Lezec absolvuje dokopy 89 056 schodov

© Ed Jackson

„Nie, že by to bolo jednoduché, ale prakticky prejdem 89 tisíc schodov na jednej nohe s tým, že budem posúvať svoje telo smerom nahor a nadol. Našťastie, počas roka som absolvoval slušné množstvo drepov na jednej nohe, takže moja pravačka je skutočne beštiálna," povedal Jackson. „Nenávidí ma za to, do čoho som ju zatiahol. Ja si to taktiež moc neužívam, pretože kvôli mojim nervom nebudem vedieť, kedy príde únava a noha prestane fungovať náhle. Necítim totiž tvorbu laktátu. Taktiež verím, že nebudem musieť chodiť dole pozadu príliš často. Schodisko u rodičov má dvojité zábradlie, to mi môže pomôcť. Poznám to tu dobre, pretože pre rehabilitáciu som sa nasťahoval späť k rodičom. Bude to aj trochu nostalgické."

Šírenie tejto výzvy by malo pomôcť

Lezec a bývalý profesionálny rugbista Ed Jackson.

Tieto schody boli pre Eda Jacksona osobným Mount Everestom

© Ed Jackson

„Ak to urobím na jednej nohe, budem musieť k tomu pristúpiť takticky a rozšíriť moju cestu medzi ľudí. Chcem to robiť štyri dni, nie dva týždne. Je pre mňa veľkou neznámou, ako na to zareaguje moje telo. Na schodoch samozrejme nečelíš chladu a vysokej nadmorskej výške, ale v realite prejdem väčšiu výšku, ako keby som reálne liezol na Everest. Základný tábor je totiž vo výške 5500 metrov, ja idem z nulovej hladiny. Budem čerpať zo skúsenosti, ktorú som získal na Mera Peak. Bol som tam jedným z mála ľudí (asi štrnástich), ktorí pri teplote -25°C dosiahli vrchol."
Prakticky budem robiť 89 000 opakovaní drepov na jednej nohe a budem sa snažiť posúvať moje telo nahor a nadol schodmi.
Ed Jackson
„Dúfam, že za hodinu pokryjem približne 400 metrov. Logicky, ak sa kondícia zhorší, čas sa môže natiahnuť, ale mojím plánom je začať o ôsmej ráno každý deň a pokoriť prvých 400 metrov pred deviatou hodinou. Dám to na sociálne médiá a dodám odvahu ostatným ľuďom, aby ostali fit a zdraví, aj keď sú zavretí doma. Možno s ich pomocou vyzbieram nejaké peniaze. Cieľom sú šesťhodinové lezecké sekcie, taktiež niekoľko dvojhodinových sekcií, k tomu ďalšia hodinová live sekcia. Preto, aby sa ľudia, ktorí skončia v práci, mohli pridať a trošku si zacvičiť."

Lezenie mi môže pomôcť prinavrátiť telesné funkcie

„Ak si zraníš miechu, máš približne rok na to, aby sa ti uzdravila. Potom už veľké zmeny nenastanú. Tri roky od zranenia sa moje zotavenie spomalilo, ale ak vidím nejaké zmeny, tak prichádzajú po tom, čo som absolvoval stresujúce neurologické situácie počas výstupov."
„Na ľavej strane tela som musel nosiť podporu nohy, inak by som ju ťahal. Myslel som si, že to budem musieť nosiť navždy. Dlho som nevidel žiadne svetlo na konci tunela. Po tom, čo som sa vrátil z Mont Bluet vo Francúzsku, som si išiel po niečo do auta a neuvedomil som si, že som si zabudol podporu nohy. A kráčal som v pohode. Keď som sa pozrel nadol, videl som, že moja noha ide bez podpory. Bolo to nereálne. Vidím teda zmeny, keď podstupujem testy vytrvalosti. Bude preto zaujímavé vidieť, čo sa udeje s mojím telom po tejto výzve."

Moje telo spaľuje trikrát viac kalórií ako telo normálneho horolezca

Ed Jackson na Mount Snowden vo Walese.

Edovo telo kvôli zraneniu nedokáže kontrolovať zmenu telesnej teploty

© Ed Jackon

„Keď som pred rokom liezol v Nepále, dosť zodpovedne som si meral kalórie. Priemerne som spálil 11 tisíc kalórií denne, pričom priemerný člen výpravy spálil niečo medzi 3-4 tisíc. Ja som spaľoval trikrát viac ako normálny človek. Taktiež mám problémy s reguláciou telesnej teploty, pretože sa nepotím z oblasti pod bradavkami. Po zranení miechy prichádza niekoľko čudných bočných vplyvov. Moje telo nenarába s teplom príliš dobre. V chlade je to dobré, v teple ani nie. Nanešťastie, vo štvrtok má byť 23 stupňov a budem robiť výzvu v dome, takže budem poriadne dopotený."

Bude to extrémne mentálne vyčerpávajúce

Bez podpory by to nešlo. Edovi pomáhali ľudia na sociálnych médiách, ktorí mu priali veľa šťastia alebo sa k nemu pridali počas live sekcií.

Ed využíval podporu ľudí na sociálnych médiách, aby ostal sústredený

© Ed Jackson

„Poznám pár ľudí, ktorí podstúpili podobné výzvy na svojich schodoch a povedali mi, že to nie je len fyzicky ťažšie, ako by som očakával, ale rovnako tak aj psychicky. Jednou z najväčších prekážok je monotónnosť. Pre mňa to bude 2 783 výletov po schodoch. Na horách sa máš okolo seba aspoň na čo pozerať. V tom mi môžu pomôcť sociálne médiá. Môjho bulldoga oblečieme ako Yetiho a viem, že moja rodina sa ma popri výstupe chystá prekvapiť. Taktiež budem hovoriť s ľuďmi, ktorí reálne pokorili Everest."
„Moje predošlé skúseností z hôr budú tiež pomocou, hlavne počas rozhovorov samého so sebou. Neviem, či za to môže moja kariéra v rugby, ale mám zvláštnu obľubu cestovať na temné miesta, keď máš na pleci démona, ktorý ti hovorí, aby si sa vzdal. No ty sa nevzdáš a pokračuješ ďalej."
Často sám sebe povieš, že si dosiahol maximum, ale faktom je, že dokážeš dať ďalších 40 percent. Cítil som to, keď som bol na jednotke intenzívnej starostlivosti a môj chrbát mal na mále. Som si istý, že v praxi to príde v nasledujúcich dňoch.
Ed Jackson

Kľúčom je optimálna výživa a hydratácia

„Dobrá výživa a hydratácia zohrajú dôležitú časť, ako keby som podstupoval výstup naozaj. Budem počas výzvy piť Red Bull. S pribúdajúcim časom stále viac. Čo sa týka jedla, spaľujem viac ako ostatní a hýbem sa neefektívne. Takže, dám dôraz na kalórie s veľa cukrom, energiou a proteínovými tyčinkami. Spodok schodov je hneď vedľa chladničky mojich rodičov, ale nemyslím si, že by sa im páčilo, keby som ju vyprázdňoval každé dve hodiny. Preto som si priniesol zásoby. Taktiež budem ťažiť z toho, že budem mať pri sebe normálnu kuchyňu a nebudem musieť žiť na ryži, ako by tomu bolo v Nepále."

Chcem dostať ľudí z pohovky

Ed Jackson počas pobytu v nemocnici po zranení miechy.

Po nehode doktori odhadovali, že Ed bude trvalo paralyzovaný

© Ed Jackson

„Byť v lockdowne je niečo, na čo som sa prekvapivo pripravil. Keď som si pred troma rokmi zlomil krk, bol som v nemocnici štyri mesiace, izolovaný vo vnútri môjho tela dlhý čas a taktiež u mňa doma na vozíku po dobu jedného roka. Preto mi neprišlo čudné, keď som musel ostať doma dlhší časový úsek. Naučil som sa zabaviť rôznymi spôsobmi a teraz to využijem. Moja manželka má na mňa už nervy, keď vo všetkom hľadám pozitíva, ale musím, inak by to malo vplyv na moje uzdravenie."
„Snáď táto výzva dostane ľudí z pohovky. Videl si vojnového veterána Toma Moorea, ktorý si dával okruhy vo svojej záhrade pred stými narodeninami – inšpiroval a nabudil britský národ. Nevravím, že sa dostanem čo i len blízko jeho úspechu, ale verím, že moja výzva pomôže inšpirovať ľudí.

Sociálne médiá pomôžu pocítiť tímové úsilie

„Veľkou súčasťou tejto výzvy je inšpirovať ľudí, aby dokázali prekonať rôzne typy prekážok. Čo je skutočnou odmenou, sú správy, v ktorých mi ľudia ďakujú, že som im pomohol a začali sa posúvať vpred. Či už sa jedná o fyzické alebo psychické typy prekážok, ktorým čelia."
„Samozrejme, páči sa mi fyzický aspekt výzvy a endorfíny s tým spojené, ale užívam si, že to môžem robiť s ľuďmi. To zrejme pramení z mojej profesionálnej rugby kariéry a tímových športov. Vždy keď som absolvoval výstup na vrchol nejakej hory bol som s ľudmi, ktorí boli veľmi dojímavou súčasťou mojej cesty. Byť schopný vyjsť po schodoch hore a dole je niečo, čo sa dlho pre mňa zdalo byť nemožné. Buď si istý, že som skutočne šťastný z toho, že ťa môžem nakopnúť."

Táto výzva je ďalším spôsobom, ako sa posunúť vpred

„Keď som bol po nehode v nemocnici a ešte som sa nehýbal, vždy, keď som ráno vstal, pozeral som sa na moje prsty a hovoril som im, aby sa pohli. Po hodine intenzívneho koncentrovania ma vyplo a zaspal som. Pomaly, ale isto, zafungovalo to. Uvedomil som si, akú mám mentálnu silu. Často sám sebe povieš, že si dosiahol maximum, ale faktom je, že dokážeš dať ďalších 40 percent. Cítil som to, keď som bol na jednotke intenzívnej starostlivosti a môj chrbat mal na mále."
Ed Jackson počas fyzickej časti svojej rekonvalescencie, po tom, čo utrpel zranenie miechy.

Ed sa naučil, že vždy sa môžeš posunúť ďalej, i keď si už na hranici síl

© Ed Jackson

„Keď si zlomíš krk, pár mesiacov sa ti sníva o tom, že si úplne zdravý. Teda, ja som to tak mal. Je to kruté, pretože každé ráno sa v nemocnici zobudíš s tým, že si ok a celé ťa to nanovo zasiahne. Teraz sa mi to sníva málokedy. Veci sa menia, adaptuješ sa. Musíš si vytvoriť nový normálny stav svojho života, aby si mohol pokračovať ďalej. Teraz som v tej fáze. Prvý rok som bol taký, že som nemohol uveriť tomu, čo sa deje. Druhý rok som sa zamýšľal nad tým, ako som mohol hrať pomerne nedávno rugby a rád by som to robil opäť. Teraz si hovorím, že mám množstvo lezeckých vecí, ktoré si užívam. Keď nedávno prišlo trojročné výročie môjho zranenia, uvedomil som si, že som sa nepozrel do minulosti pomerne dlho. Bolo to prvý raz od momentu, kedy sa mi stala tá nehoda."

Skutočný Everest nie je tak ďaleko

Ed Jackson sa pomaly, ale isto stále posúva vpred. Po pokorení schodového Everestu si trúfa aj na ten skutočný.

Dlhodobým cieľom pre Eda je pokoriť skutočný Everest

© Ed Jackson

„Mal som na tento rok naplánovaný Mont Blanc, ale teraz je to odložené. Chcem byť prvý kvadruplegik, ktorý vylezie na Everest. Ľudia, ktorí majú úplné poranenie miechy nemajú toľko šťastia, aby boli schopní vyzvať samého seba. Preto sa cítim privilegovaný, preto nosím so sebou vlajku a na horách ju prezentujem. Chcem zdvihnúť povedomie o tomto celom. Je to niečo, čo mi dodáva drajv. Pamätám si na všetky tie reakcie, ktoré prichádzali, keď som povedal, že idem vyliezť Snowdon. Podpora od ľudí, ktorá sa mi dostávala, mi dodávala pocit, že sme skupina, že nie som len ja sám, ktorý sa chcem zotaviť. Verím, že to bude podobné aj s touto výzvou."
Ed Jackson je ambasádorom Wings for Life, neziskovej nadácie, ktorá sa venuje výskumu ochorení miechy s cieľom nájsť liečbu na tento druh zranení. Od roku 2004 Wings for Life podporila výskumné projekty po celom svete, ktoré menia život. Dodnes boli zaznamenané veľké posuny vpred. Viac sa dočítaš na oficiálnej stránke tejto nadácie.
Ak ťa zaujíma viac takýchto článkov, navštív náš web. Ak chceš vidieť podobné príspevky, sleduj naše profily na sociálnych sieťach Facebook a Instagram.