Umenie & Dizajn

HERstory: lekárka Nika Urdová

© Dorota Holubová
Ľudia si o jej práci na Transplantačnej jednotke kostnej drene myslia, že je smutná a náročná. Svojím spôsobom je to aj pravda, ale vidieť vyliečené dieťa rozhodne dokáže vyčariť úsmev na tvári.
Autor Dorota HolubováPublikované
V sérii HERstory ti prinášame príbehy z každodenného života mladých zaujímavých žien. Chceš vedieť, kde pracujú a zabávajú sa súčasné aktívne ženy? Čo ich v živote motivovalo a kde trávia svoj voľný čas? Na malý okamih nahliadni do ich životných príbehov a nechaj sa inšpirovať.

O živote zasvätenom pomoci druhým ti porozpráva Nika Urdová

Keď sa ráno zobudíš prvá vec, na ktorú pomyslíš, je?
Rozmýšľam, aký je deň. Popri niekoľkých službách v nemocnici, vrátane víkendov, mám tie dni niekedy rozhádzané. Ráno si prebehnem v hlave, aké povinnosti ma počas dňa čakajú a veci, na ktoré sa v daný deň teším.
Detskou lekárkou je už sedem rokov
Detskou lekárkou je už sedem rokov
Ako si sa dostala k svojej profesii a čo by si poradila mladým ľuďom pri rozbehu kariéry?
Moja cesta k medicíne sa vytvárala postupne a nie hneď od začiatku som o nej bola presvedčená. Na strednej škole som patrila medzi tých klasických „čistých jednotkárov“, takže keď prišla debata o vysokej škole, medicína bola medzi prvými na zozname. Skutočná láska k medicíne u mňa vznikla až po vysokej škole. Myslím, že tak, ako to bolo pre mňa, je aj pre mnoho iných mladých ľudí dôležité byť obklopený najmä na začiatku tými správnymi ľuďmi. Ja som to šťastie mala na oboch mojich pracoviskách. Najprv som začala robiť na Detskej klinike Národného ústavu detských chorôb v Bratislave, kde ma práca veľmi bavila a veľa som sa na tam naučila. Neskôr som prešla na Transplantačnú jednotku kostnej drene Kliniky detskej hematológie a onkológie. V tejto práci vidím veľký zmysel a som vďačná, že som jej súčasťou.
Čo máš najradšej na svojej práci a čo naopak neznášaš?
Často, keď spomeniem, kde pracujem, prichádzajú od ľudí reakcie, že to musí byť náročné a smutné. Samozrejme, máme aj veľmi ťažké chvíle, ktoré každý v kolektíve veľmi citlivo vnímame, ale som rada, že sa vieme vzájomne podržať. Myslím, že sú to práve tí ľudia, ktorí naše oddelenie robia špeciálnym. Od našej pani primárky, všetkých mojich kolegov lekárov, sestričiek a sanitáriek.
Transfúzie krvi od darcov pomáhajú pacientom každý deň
Transfúzie krvi od darcov pomáhajú pacientom každý deň
Ranné sedenie s kolegami
Ranné sedenie s kolegami
Pre mňa je vždy najkrajší moment, keď odchádzajú domov, lebo to (Klinika detskej hematológie a onkológie) je miesto, kde by deti nemali tráviť svoje detstvo.
Nika Urdová
Zároveň sa veda a medicína za uplynulé roky výrazne posunuli vpred a dokážeme pomôcť stále viac pacientom. Pre mňa je tiež obdivuhodné, koľko sa dokáže nájsť ľudí, ktorí sú ochotní pomôcť. Vnímam to nie len pri každej transfúzii, ktoré podávame denne, ale najmä pri samotnej transplantácii krvotvorných buniek. Počty darcov kostnej drene narastajú každým dňom nie len v európskych, ale i v slovenských registroch. Náš slovenský Národný register darcov kostnej drene je napojený na medzinárodnú sieť registrov celého sveta a v prípade nedostupnosti darcu v rámci rodiny, je možné vyhľadať vhodného nepríbuzenského darcu ako v slovenskom, tak aj v svetových registroch (www.registrovdarcovkostnejdrene.sk). A čo obdivujem najviac, je tá sila a odvaha samotných detí a rodičov, ktorí si liečbou prechádzajú.
Ak by som to mala celé zhrnúť, moja dobrá kolegyňa to raz krásne povedala: „Čo je smutné na tom prispieť k vyliečeniu chorého dieťaťa?“ Všetkým nám tie deti časom prirastú k srdcu, keďže u nás trávia kontinuálne niekoľko mesiacov. No pre mňa je vždy najkrajší moment, keď odchádzajú domov, lebo to je miesto, kde by deti nemali tráviť svoje detstvo.
Kde si študovala a čo by si poradila iným, keď si vyberajú štúdium?
Študovala som na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vysokú školu a vlastne celé svoje budúce zameranie si vyberáme v podstate v dosť mladom veku a naše rozhodnutia sú často ovplyvnené aj naším okolím. Možno by som poradila aj chvíľu zotrvať vo veciach, ktoré sa iniciálne nezdajú ako tie pre nás. Časom sa dá nájsť to svoje miesto, ktoré nás bude baviť. Na druhej strane – nezotrvávať vo veciach, ktoré nás nenapĺňajú, to môže byť skutočne trápením. Počas štúdia by som určite odporučila pobyty v zahraničí. Počas svojho štúdia som bola na krátkych stážach v Španielsku, Taiwane, Thajsku a vo Viedni. Odborovo, jazykovo a skúsenosťami to vie naozaj pomôcť.
Ako a kde najradšej tráviš voľný čas?
Je to rôzne. Niektoré dni športujem, trávim čas s kamarátmi, chodím na koncerty, do galérií a iné dni sa len najradšej po práci zavriem doma a v pokoji oddychujem.
Ovocie a zeleninu kupuje na obľúbenom trhovisku Žilinská v Bratislave
Ovocie a zeleninu kupuje na obľúbenom trhovisku Žilinská v Bratislave
Čaro mestskej záhrady nového kultúrneho priestoru Domu Albrechtovcov
Čaro mestskej záhrady nového kultúrneho priestoru Domu Albrechtovcov
Aké miesto by si odporučila na trávenie voľného času?
Hlavne tam, kde sa človek cíti spokojný a dokáže pri tom zabudnúť na každodenné starosti. Pre mňa to je príroda, studené jazerá, kníhkupectvo Artforum a podujatia v Dome Albrechtovcov.
Máš nejakú obľúbenú kaviareň, reštauráciu?
Kaviarne sú moje obľúbené miesta, na stretnutie s priateľmi alebo čítanie. Obľúbená je Volavka, Kava.Bar ráno po službe či Mandla kaviareň. Z reštaurácií obľubujem tie, ktoré varia z lokálnych surovín a v ich ponuke sa nájde aj chutné vegetariánske menu. Kombinácia chutného jedla s lahodným vínom vždy poteší U Otta.
V priestore „obývačky“ organizácie Pomáhame s úsmevom
V priestore „obývačky“ organizácie Pomáhame s úsmevom
Ak by si si mala vybrať posledné jedlo v tvojom živote, čo by to bolo?
Asi by to bol seafood v reštaurácii s výhľadom na more v zabudnutej dedinke na Madeire po jednej peknej túre, v rovnakom zložení ľudí, ako sa nám to podarilo minulé leto.
Kto sú tvoji najbližší kamaráti a čo s nimi najradšej zdieľaš?
Sú to ľudia, s ktorými sa máme radi v dobrom aj zlom. Postupne sa okolo mňa vytvoril okruh kamarátok, každá je iná a je pre mňa inšpiráciou. Vnímam ich ako silné ženy, s ktorými sa vždy rada poradím a som veľmi rada, že ich mám. Sú pre mňa už ako rodina.
Domáci bazový sirup
Domáci bazový sirup
Nika chodí rada surfovať do Portugalska
Nika chodí rada surfovať do Portugalska
S Mášou u Albrechtovcov
S Mášou u Albrechtovcov
Kam najradšej cestuješ a aké destinácie si najčastejšie vyberáš?
Mám rada prírodu, more, surf, krásu v umení a kultúre. Vďaka môjmu mužovi som spoznala ďalšie odvetvie krásy, ktorou je architektúra, tú na cestách nikdy nevynecháme. Veľa z týchto vecí spĺňa práve Portugalsko, kde sa radi opakovane vraciame.
Akému športu sa venuješ alebo ako sa udržiavaš fit?
Snažím sa pravidelne venovať joge, občas si zahrám tenis, volejbal, idem si zabehať. V práci mám pravidelný režim, preto si vo voľnom čase užívam aj nepravidelnosť mojich aktivít. Jedno obdobie som sa aktívnejšie venovala otužovaniu, k tomu by som sa rada niekedy vrátila. Plus strava je samozrejme základ. Z teórie viem, ako by to malo byť, snažím sa to preniesť aj do praxe.
Tenis hráva od detstva
Tenis hráva od detstva
Aký je tvoj recept na zdravie?
Tipy, ako si udržať zdravú fyzickú stránku, počujeme z každej strany denne. Ako zdravo jesť, mať dostatok pohybu,... Osobne vnímam za dôležitú aj prevenciu. Pracujem s pacientami v rizikových skupinách, preto je u nás aj očkovanie proti chrípke každoročnou rutinou. Zároveň netreba zabúdať aj na našu psychickú stránku. Nájsť rovnováhu medzi pracovným a osobným životom, aby si navzájom nebrali, ale skôr dávali. Sama niekedy vnímam, ako na mňa stres zle vplýva. Preto, ak sa dá, snažiť sa byť v pokoji, mať optimistický pohľad a nájsť takú tú správnu sebalásku. S tým všetkým ešte postupne bojujem aj sama.
Akú hudbu počúvaš najradšej?
Hudba ma sprevádza každý deň. Závisí kde a s kým som. Mám rada interpretov z Islandu, ako Sigur Rós ci Ólafur Arnalds, rada sa vraciam aj k mojim obľúbeným klasikám (Pink Floydu), na cestu vždy poteší Bonobo, Balthazar, Mac DeMarco, Bon Iver... Je toho mnoho.
Osobne vnímam za dôležitú aj prevenciu. Pracujem s pacientami v rizikových skupinách, preto je u nás aj očkovanie proti chrípke každoročnou rutinou.
Nika Urdová
Jeden z obľúbených vinylov
Jeden z obľúbených vinylov
Knižnica a „pokojovky“ sú láska
Knižnica a „pokojovky“ sú láska
Aký je tvoj denný rituál?
Ak idem do práce, dám si ľadovú sprchu (odporúčam miesto rannej kávy), popri robení spoločných raňajok si vypočujem podcast s ranným správami a utekám do roboty. Mám pevný pracovný čas, takže pracovné dni sú v rámci časového rozdelenia podobné, samozrejme sa však obsahom každý deň líšia. Počas voľných dní preferujem dlhé pomalé rána.
Na internáte Družba bývala šesť rokov počas štúdia medicíny
Na internáte Družba bývala šesť rokov počas štúdia medicíny
Máš nejaké zlozvyky alebo si zažila aj neúspech, ktorý ťa nakoniec niekam posunul?
Mám kopec zlozvykov, z ktorých viem byť aj sama veľmi nepokojná. Môj časový manažment by bol asi na vrchole zoznamu. Snažím sa na nich pracovať. Nie len kvôli druhým, ale aj kvôli sebe. A čo sa týka neúspechov, myslím, že malé neúspechy prežívam každý deň. Či už v komunikácii alebo drobných rozhodnutiach. Vždy si nejako poviem, ako som to mohla spraviť, povedať lepšie. Dôležité však je, že sa každý deň niečo učíme a posunieme ďalej. Nie som tá istá osoba, ktorá som bola a ktorá budem napríklad o desať rokov. Tak to má byť a je to v poriadku.
Jej office – Transplantačná jednotka kostnej drene
Jej office – Transplantačná jednotka kostnej drene
Aký je tvoj sen? Je ešte niečo, čo by si chcela ešte v živote dokázať?
Rada by som sa ďalej vzdelávala v mojej práci, aby som ju mohla robiť čo najlepšie, ako sa dá. S kolegami, s ktorými pracujem, zdieľame veľké nadšenie pre to, čo robíme. Každý svojím vlastným kúskom vytvárame dobre funkčný celok. Mám spravenú atestáciu z pediatrie, ktorú by som rada postupne doplnila atestáciou z detskej hematológie a onkológie. Mimo pracovných vecí mám taký malý sen si neskôr otvoriť aj malú galériu v priestore navrhnutom mojím obľúbeným domácim architektom 😊. A byť len jednoducho šťastná, obklopená svojou rodinou a ľuďmi, ktorých mám rada.
Ďalšie diely tohto seriálu nájdeš postupne na redbull.sk/herstory. Nový tam môžeš hľadať už o dva týždne – 9. decembra. Prípadne sleduj náš Facebook a Instagram, a my ťa radi upozorníme.

O autorke:

Dorota Holubová je portrétna a dokumentárna fotografka na voľnej nohe z Bratislavy. Vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského a absolvovala fotografickú stáž v Ázii, kde vznikli jej prvé fotografické dokumentárne projekty, ktoré boli ocenené na súťaži Slovak Press Photo 2016 v kategóriách „portrét“ a „každodenný život“. V roku 2017 bola nominovaná cenou World Press Photo na Joop Swart Masterclasse a na Novinársku cenu za najlepšiu fotografiu za rok 2016 so sériou Balifornia. Pracuje vo fotoateliéri Holubník, kde fotí portréty a popritom sa venuje rôznym fotografickým dokumentárnym projektom, ktoré sú zamerané na komunity ľudí a zákulisie umeleckého sveta.