V divadle A4
© Dorota Holubová
Umenie & Dizajn

HERstory: scénografka Laura Štorcelová

Vymýšľa divadelné scény, kostýmy, snowboarduje, prednáša, stretáva inšpiratívnych ľudí a hlavne slobodne tvorí. Ako to všetko zvláda?
Autor Dorota Holubová
10 min readPublikované
V sérii HERstory ti prinášame príbehy z každodenného života mladých zaujímavých žien. Chceš vedieť, kde pracujú a zabávajú sa súčasné aktívne ženy? Čo ich v živote motivovalo a kde trávia svoj voľný čas? Na malý okamih nahliadni do ich životných príbehov a nechaj sa inšpirovať.

Ako navrhla svoje životné predstavenie rozpovie Laura Štorcelová

Keď sa ráno zobudíš prvá vec, na ktorú pomyslíš, je?
Najlepšie sú tie rána, keď hneď na niečo nemusím pomyslieť a nebudí ma budík. Pozorujem svetlo a naplní ma pocit šťastia, že môžem takéto ráno práve prežívať.
Ako si sa dostala k svojej profesii a čo by si poradila mladým ľuďom pri rozbehu kariéry?
Po štúdiu reštaurátorstva na bratislavskej ŠUVke (Škola úžitkového výtvarníctva) som potrebovala zmenu, niečo menej konzervatívne. V poslednom ročníku som videla výstavu venovanú tvorbe Aleša Votavu a uvedomila som si, že scénografia môže byť to, čo intuitívne hľadám. Predstavovala pre mňa magické výtvarno medzi priestorom a telom – kostýmom, objektom a svetlom, ilúziou a realitou, divákom a tvorcom. Tak som sa dostala k štúdiu na katedre scénografie. Na škole sme mali počas magisterských ročníkov veľkú voľnosť a dôveru pedagógov, vďaka čomu som sa začala ešte počas školy venovať scénografii a výtvarným projektom profesionálne.
Vo svojom ateliéri
Vo svojom ateliéri
To radím aj mojim študentom. Snažiť sa privyrábať si v odbore, ktorému sa chcú v budúcnosti profesijne venovať. Využiť každú príležitosť a príliš sa toho nebáť. Samozrejme, tvrdo makať – na začiatku sa pokojne uchádzať o pozície asistentov, kde sa dá veľa vidieť a naučiť. A ak bude o ich prácu záujem, robia to „niečo“ dobre.
Čo máš najradšej na svojej práci a čo naopak neznášaš?
Milujem, že sa môžem s každým projektom ďalej vzdelávať. Nový projekt si žiada ponor do novej témy, čo vyžaduje štúdium, zber informácií, ich vyhodnocovanie a transformáciu do (vizuálneho) konceptu. A tiež mám rada rozmanitosť moje práce. Venujem sa divadlenej scénografii a divadelnému kostýmu, založila som Divadlo NUDE, robím set design pre reklamy, scénografiu a styling na fotenia, učím scénografiu na strednej škole úžitkového výtvarníctva. Takže sa mi bežne stane, že v pondelok celý deň prednášam študentom. V utorok som od 5:00 na sete, kde sa točí reklamný spot. V stredu sedím vo svojom ateliéri a vymýšľam nový vizuálny koncept pre pripravované predstavenie. Vo štvrtok pripravujem scénu a kostýmy na večerné predstavenie nezávislého divadla. V piatok obchádzam sklady kostýmov, obchody a ateliéry, a v sobotu už s tými kostýmami letím na fotenie napríklad do New Yorku. Doslova si viem užívať tú rozmanitosť, že jeden večer hráte site-specific predstavenie pre 30 divákov na nejakom bizarnom mieste, kde by ste čakali čokoľvek, len nie divadlo, a na druhý deň pracujete s 30-členným medzinárodným tímom na celkom inom projekte. Milujem to, kam všade ma moja práca vie zaviesť (či fyzicky alebo mentálne), milujem stretávať inšpiratívnych ľudí a slobodne tvoriť. Milujem odozvu a to, keď dielo človekom – divákom – prijímateľom pohne. Ťažko sa skôr hľadá, čo rada nemám. Napadá mi len jedna vec a to časová náročnosť mojej práce, ktorá často zasahuje do môjho súkromného, rodinného života.
Moodboardy a skice sú dôležitou súčasťou jej práce
Moodboardy a skice sú dôležitou súčasťou jej práce
Milujem to, kam všade ma moja práca vie zaviesť (či fyzicky alebo mentálne), milujem stretávať inšpiratívnych ľudí a slobodne tvoriť. Milujem odozvu a to, keď dielo človekom – divákom – prijímateľom pohne.
Laura Štorcelová
Pracovná pohoda v centre Bratislavy
Pracovná pohoda v centre Bratislavy
Kde si študovala a čo by si poradila iným, keď si vyberajú štúdium?
Študovala som na VŠMU v Bratislave a absolvovala som študijný pobyt na Escola Superior de Teatro e Cinema v Lisabone. Rady nemám. Každému funguje niečo iné. Niekto vie od útleho veku, čím chce byť a ide za tým, niekto iný sa dlho hľadá, niekomu pomôže štúdium, niekomu naopak pomôže štúdium zanechať. Tak moja rada by znela: „rob to, čomu veríš a rob to najlepšie, ako vieš. A niekedy aj rob to, čo práve musíš.“
Ako a kde najradšej tráviš voľný čas?
Najradšej trávim voľný čas so svojím šesťročným synom, rodinou a priateľmi. A to kdekoľvek, lebo ak mám túto pre mňa exkluzívnu spoločnosť, tak je všade dobre. Keď máme pár dní voľna, vždy ideme k mojim rodičom na stredoslovenský vidiek. Keď máme ešte viac voľna, cestujeme. So synom sa snažíme maximum času tráviť v prírode, lezieme po stromoch, hľadáme dobrodružstvo, športujeme, alebo chodíme po galériách, kníhkupectvách, kultúrnych centrách a pritom vedieme dlhé rozhovory.
Obdivovanie architektúry funkcionalizmu
Obdivovanie architektúry funkcionalizmu
So skejtom po meste
So skejtom po meste
Verejný priestor
Verejný priestor
Aké miesto by si odporučila na trávenie voľného času?
Prírodu – či je to pole za dedinou, mestský park alebo lesík nad sídliskom. Verím, že príroda v akejkoľvek podobe má schopnosť nás prirodzene upokojiť, donúti nás zastaviť sa, ponoriť na chvíľu do seba a uvedomiť si naše miesto v nej.
A miesta pre kultúru, vzdelanie a šport podľa chuti. A ak by som mala byť ešte konkrétnejšia, tak nezávislú kultúru, pretože tá nad sebou nemá čísla a cieľové skupiny, naopak reflektuje širokú škálu súčasných tém, bez kalkulu a z úprimnej snahy niečo robiť, niečo vypovedať, na niečo poukázať. Z moje osobnej skúsenosti ľudí nerozdeľuje, ale spája.
V inštalácií od Andrey Junekovej na skupinovej výstave Pekné kúsky
V inštalácií od Andrey Junekovej na skupinovej výstave Pekné kúsky
Máš nejakú obľúbenú kaviareň, reštauráciu?
Mám, veľa. Som absolútne kaviarenský typ, vychutnávač. V mojom „hoode“ rada chodím do Swäg To Go alebo Goriffee, pri ateliéri do pomerne novootvorenej kaviarne Čiary (to je tam, kde bol kedysi legendárny Exit) alebo do Black. Coffee to go si vezmem u Pána Králička. Za obľúbené reštiky spomeniem Fach a bratislavské vegánske bistrá.
V obľúbenej kaviarni Čiary
V obľúbenej kaviarni Čiary
Ak by si si mala vybrať posledné jedlo v tvojom živote, čo by to bolo?
Dala by som si asi zo tri dobre zrelé passion fruits (poz. red.: takže marakuje).
Kto sú tvoji najbližší kamaráti a čo s nimi najradšej zdieľaš?
Moji najbližší priatelia sú moja rodina a priatelia, ktorých volám rodina. Stretla som ich v rôznych životných obdobiach a rôznych situáciách. V zásade platí, čím viac „crazy“ situácia, tým sme lepší priatelia.
S množstvom z nich spolupracujem, pretože sme sa stretli buď na strednej alebo vysokej škole a spolu sme osobnostne aj profesijne rástli a podporovali sa. Časť z nich som stretla pri práci v divadle, a tak sa spolu kamošíme a tvoríme, a dávame za seba ruky do ohňa. Niektorí nás už opustili a verím, že ďalších ešte stretnem. Môj top kamoš je môj brácho, ten pokrvný, s ktorým po sebe vieme hulákať, viesť dlhé rozhovory, spolu žúrovať, dať si to isté tetovanie a na konci dňa mi bude babysittovať syna a požičia mi auto. A to platí pre všetkých mojich blízkych ľudí. Každému z nich verím, na každého spolieham a každého rešpektujem a podporujem v akomkoľvek rozhodnutí. Niektorých nestretnem aj pár mesiacov, ale keď sa vidíme, sme tam, kde sme boli naposledy. Za rodinu a priateľov som extrémne vďačná.
Tradičná hinduistická maska
Tradičná hinduistická maska
Kam najradšej cestuješ a aké destinácie si najčastejšie vyberáš?
Najradšej cestujem. V zásade ma láka všetko, čo som ešte nevidela, a tiež sa rada vraciam na miesta, kde mi bolo dobre. Predtým, ako som sa stala mamkou, som cestovala veľmi spontánne. Keď som mala čas a peniaze, kúpila som letenku tam, kde som mala kamošov a šla, kým mi vystačili peniaze… A čas… V rámci Európy mám vyslovene rada Lisabon a Amsterdam. To sú dve mestá, do ktorých by som šla kedykoľvek. Vyhovuje mi ich veľkosť, tempo a temperament. Mám rada Taliansko, pre spojenie kultúra a príroda. Mimo Európy pôjdem vždy rada do Indonézie, odkiaľ pochádza môj manžel a kde žije časť našej rodiny. Mám zoznam kultúrnych miest a krajín všetkých možných podnebných pásiem a nadmorských výšok, kam by som chcela ísť, tak si držme palce, aby to cestovanie bolo opäť možné a zároveň zatiaľ možno prehodnoťme spôsob, akým cestujeme.
Po meste sa presúva aj na skateboarde
Po meste sa presúva aj na skateboarde
Akému športu sa venuješ, alebo ako sa udržiavaš fit?
V zime snowboardujem, počas roka chodím, kam sa dá, na bicykli. Pri synovi som znovu objavila športy, ktoré som predtým robila ako dieťa a na čas ich odložila, tak teraz jazdím na skateboarde, ľadových korčuliach, lyžiach. Inklinujem k individuálnym športom a adrenalínu. Kým bol syn menší, cvičila som jogu a chodila si zabehať, teraz sa mi pravidelne dlhodobo nedarí venovať tým športom, ktoré by ma udržiavali vyslovene fit, takže na tomto musím popracovať. Tak vďaka za túto otázku!
Aký je tvoj recept na zdravie?
Zdravé životné a pracovné prostredie, dobré a kvalitné jedlo, spánok, pohyb (fyzický aj mentálny), smiech a radosť.
Scénografka na scéne predstavenia Proces Divadla DPM
Scénografka na scéne predstavenia Proces Divadla DPM
V divadle A4
V divadle A4
Akú hudbu počúvaš najradšej?
Hip-hop. Najlepšie angažovaný hip-hop. Skôr ma stretnete na párty s elektronickou hudbou, než na koncerte. Ale mám rada a viem prežívať aj vážnu hudbu. Často si robím playlisty na rôzne nálady a svoj život si predstavujem ako videoklip k tej hudbe.
Čítanie je dôležitým zdrojom inšpirácie
Čítanie je dôležitým zdrojom inšpirácie
Jej obľúbený kúsok od dizajnérky Terezy Feňovčíkovej
Jej obľúbený kúsok od dizajnérky Terezy Feňovčíkovej
Aký je tvoj denný rituál?
Príprava raňajok pre rodinu, to je môj jediný fixný rituál, všetko ostatné je premenlivé. Odkedy mám syna, raňajky sú pre mňa najdôležitejšie jedlo dňa, pripravujem ich, keď ešte všetci spia, počúvam pritom podcast a chystám krásne stolovanie. Milujem, keď syn a manžel prídu do svetlom zaliatej kuchyne a povedia wau, keď máme čas pozhovárať sa, čo nás v ten deň čaká, alebo si spraviť spoločný plán.
Máš nejaké zlozvyky, alebo si zažila aj neúspech, ktorý ťa nakoniec niekam posunul?
Zlozvykov mám niekoľko. V spoločnosti príliš nahlas rozprávam. Sem tam sa mi stane, že intenzívnejšie požúrujem. Niekedy som príliš prchká, ale mám pocit, že to sa s vekom zlepšuje (aj to žúrovanie 😀). Neúspechy sa snažím prijímať s pokorou. Prehodnotiť, čo k nim viedlo a kam ma môžu posunúť.
Inštalácia Ivany Tylešovej s názvom Pichľavé reči
Inštalácia Ivany Tylešovej s názvom Pichľavé reči
Chcem byť kvalitným a prítomným človekom. Časom si dovoliť robiť menej, ale spoločensky zásadných projektov.
Laura Štorcelová
Aký je tvoj sen? Je ešte niečo, čo by si chcela ešte v živote dokázať?
Chcem byť kvalitným a prítomným človekom. Časom si dovoliť robiť menej, ale spoločensky zásadných projektov. Divadlo NUDE vidím ako silnú značku. A mám veľký sen o slobodnej spoločnosti pre všetkých, kde sme si všetci rovní bez ohľadu na pohlavie, národnosť, etnickú príslušnosť, farbu pleti, sexuálnu orientáciu, vierovyznanie, pracovné zaradenie a veľkosť majetku. Sen o dostupnom vzdelaní, kvalitnej zdravotnej starostlivosti, o spoločnosti, kde sa rešpektujú rozdiely a stavia sa na hodnotách ako pravda a spravodlivosť. O svete kde sme prešli z fast na slow, kde recyklujeme, vyrábame udržateľne, kde sa správame zodpovedne k prírode aj mestu, v ktorom žijeme. O svete, kde nikto nesiahne bezdôvodne na slobodu niekomu druhému.
Ďalšie diely tohto seriálu nájdeš postupne na redbull.sk/herstory. Nový tam môžeš hľadať už o dva týždne – 25. novembra. Prípadne sleduj náš Facebook a Instagram, a my ťa radi upozorníme.

O autorke:

Dorota Holubová je portrétna a dokumentárna fotografka na voľnej nohe z Bratislavy. Vyštudovala Filozofickú fakultu Univerzity Komenského a absolvovala fotografickú stáž v Ázii, kde vznikli jej prvé fotografické dokumentárne projekty, ktoré boli ocenené na súťaži Slovak Press Photo 2016 v kategóriách „portrét“ a „každodenný život“. V roku 2017 bola nominovaná cenou World Press Photo na Joop Swart Masterclasse a na Novinársku cenu za najlepšiu fotografiu za rok 2016 so sériou Balifornia. Pracuje vo fotoateliéri Holubník, kde fotí portréty a popritom sa venuje rôznym fotografickým dokumentárnym projektom, ktoré sú zamerané na komunity ľudí a zákulisie umeleckého sveta.