Začína to zoznámením
Ako by ste k sebe prirovnali trailové behanie a skialpinizmus? V čom sú si podobné a čo z nich naopak robí dva odlišné športy?
Najväčšia podobnosť týchto dvoch športov je v tom, že sa oba odohrávajú v horách. Na druhej strane, v tom spočíva aj najväčší rozdiel medzi nimi – trasy, po ktorých v zime lyžuješ, si môžeš v lete prebehnúť.
Pre mňa platí, že čím technickejší a strmší terén, tým lepšie. Po rovine sa predsa môžem v pohode aj bicyklovať alebo v zime bežkovať.
Pre športovcov, ktorí majú vášeň k horám, je to tá najlepšia kombinácia, pretože vďaka nej môžu stráviť celý rok vo svojom obľúbenom prostredí. Každý šport má však niečo jedinečné – skialp je trochu komplexnejší a musíš pri ňom viac používať mozog, pričom pri behu je to viac o konzistentnosti a sile v nohách.
Možno by som ešte spomenul, že trailrunning už vyžaduje nejakú kondičnú úroveň a v podstate je takou nadstavbou turistiky. Skialp sa dá robiť tiež kvázi turisticky – z čoho je aj označenie „ski touring“, ale pre účel tohto rozhovoru ho berme ako tú rýchlejšiu formu. Občas sa to označuje ako „speed touring“, na ktorý potom nadväzujú preteky.
Takto parádne vyzeralo Lukovo zdolávanie 5 najvyšších vrchov Slovinska
© Sinisa Kanizaj / Red Bull Content Pool
Aký je váš príbeh s týmito dvomi športmi? Ako ste sa s nimi zoznámili a spriatelili?
U mňa to bolo cez bežky. Beh v teréne tvoril základ letnej prípravy na sezónu na bežkách. Skialp mal zas pôvodne byť len prostriedok k predĺženiu sezóny na snehu. Nakoniec to s ním dopadlo celé inak a aj ten trailrunning nabral vertikálnejší formát.
Ja som začal s behom po horách jednoducho preto, lebo mám rád vytrvalostné športy a ešte viac zbožňujem hory. Trailový beh je perfektným spojením oboch. V zime, keď mi cestičky zasype sneh, bolo potom pre mňa už len prirodzené, že som začal zdolávať vrcholy na lyžiach. To je hlavný dôvod, prečo som skialp pridal do svojho životopisu. A moja povaha a prístup športovca sú zase dôvodom, prečo som aj v tejto oblasti začal súťažiť. Vďaka tomu, že robím dva odlišné športy, je pre mňa jednoduchšie stále sa venovať mojej kariére, pretože sa nikdy nenudím.
Znamená to, že keď je niekto dobrý trailový bežec, bude automaticky aj dobrý skialpinista a naopak?
Na prvú možno povedať, že by to tak malo byť, ale ani zďaleka to nie je pravdou. Je veľa bežcov, ktorí skúšajú aj skialp, ale sú ďaleko od levelu, ktorý dosahujú ako trailrunneri. Na druhej strane, je tiež kopa skialpinistov, ktorí behajú veľmi dobre. Povedal by som, že je to hlavne preto, že skialpinisti majú beh po kopcoch ako dôležitú súčasť letnej prípravy. A nakoľko objem je kľúčom k úspechu, majú v nohách nabehaných veľa kilometrov, čo z nich robí dobrých trailových bežcov.
Ten prechod platí hlavne smerom od skialpu k behu. Veľa skialpinistov jazdí aj na horskom bicykli či cestu a tiež sa vedia presadiť (napríklad Toni Palzer). Opačne to až tak neplatí. Predpokladom je zvládnutie techniky.
Dokonalá kombinácia
Nie často dokáže byť športovec profesionál vo viacerých športoch, ale v prípade týchto dvoch to v podstate možné je, pretože sa skvelo dopĺňajú. Súhlasíte? Alebo to nie je úplne pravda?
Tieto dva športy sú príkladom perfektnej dvojice, pretože jeden je dobrou prípravou na ten druhý a naopak. Keď máš rád oba ako ja a tiež zbožňuješ tráviť čas vonku, roky skrátka letia a ty si to poriadne užívaš. Je to najlepší spôsob, ako si udržať motiváciu. Ak si profesionálny športovec, je to pomerne jednoduché, ale ak si poloprofík, je náročné držať krok s tými najlepšími. Konkurencia je skrátka stále silnejšia a nie je priestor na flákanie sa. Hlavný rozdiel nastáva vtedy, keď sa ocitáme mimo žiaru reflektorov a máme sa na ne zase pripraviť – tam sa ukazuje, že profesionáli sú minimálne o krok pred nami.
Súhlasím a zároveň dodávam, že záleží na špecializácii. Nepúšťam sa do ultratrailu a zbehy z kopca tiež nie sú moja silná stránka. Sú však skialpinisti, ktorí sa v zime zameriavajú na dlhšie preteky a v lete sú dobrí aj v ultrabehoch, a tiež špecialisti na zjazd, vďaka čomu chodia často aj zbehy a vedia sa presadiť v trailových pretekoch typu skyrace. Naopak, pri pretekoch ako Red Bull 400 často hovorím, že skvelý tréning je šliapanie na pešo hore žľabom s lyžami na batohu… Teda do určitej miery sa to určite dá preniesť a pokiaľ je výber pretekov zvolený v súlade s ročnou periodizáciou tréningu, je možné byť silný aj v lete, aj v zime.
Ako človek prekoná tie vnútorné hlasy (ktoré má asi každý, keď začína behať po kopcoch), ktoré ti hovoria, aby si zastal, pretože už nevládzeš?
Toto je vo všeobecnosti ten najzaujímavejší bod zlomu pri športe – kde je hranica, ktorá robí ten rozdiel medzi dobrými a elitnými športovcami?
Myslím si, že je to o motivácii a dobre nastavených cieľoch. U každého to môže byť iné, ale súťaživejším typom pomôže cieľ v podobe pretekov. Môže to byť už len ich samotné absolvovanie. Je chyba sa prihlásiť hneď na nejaký ultratrail alebo 3-dňové skialpové preteky, ale napríklad Red Bull 400 je ťažká, ale zároveň dosiahnuteľná výzva. Ideálny cieľ.
Pravda je, že jednou stránkou mince je určite dobrá fyziológia, ale rovnako dôležitá je aj mentálna príprava. V mojom prípade je práve toto moja najväčšia motivácia, pretože viem, že nikdy nedosiahnem svoje maximum. Neexistuje limit, takže som veľmi zvedavý, ako sa k nemu dostať. Naozaj chcem vidieť, čo sa stane, keď ho dosiahneš.
Dá sa rozdeliť, cca koľko percent pri týchto športoch zohráva hlava a koľko fyzička?
Na úrovni, na akej súťažíme, sú na tom všetci extrémne dobre v oboch, takže hlavný rozdiel je iba v tých horných top %. Avšak, medzery vznikajú hlavne vďaka mentálnemu výkonu a vďaka tomu, koľko energie ti spáli stres, ale tiež, ako vnímaš to staré známe „nedokážem ísť rýchlejšie“. Povedal by som, že minimálne 30% je to o hlave.
Pomer sa mení, ale ani v jednom prípade nemôže byť 0. Dovolím si matematickú vsuvku. Ak by sme celkový výsledok rátali ako súčin fyzičky a hlavy, a jedno z čísel by bolo 0, tak finálny výsledok by bol tiež 0 bez ohľadu na výšku toho druhého. Inak povedané, darmo máš 100% fyzičku, ak to nemáš v hlave upratané, a naopak tiež, lebo výsledok bude stáť za nulu.
Myslíte si, že sú to športy, ktoré sú pre každého? Predsa len v porovnaní s klasickým behaním po rovine alebo s bežkami sú trailový beh a skialp pomerne dosť technické a často aj nebezpečné s ohľadom na terén.
Každý má svoju komfortnú zónu niekde inde a práve tieto športy mu ju umožňujú posunúť. Dôležité je byť vnímavý voči sebe a vedieť odhadnúť, kedy posúvam svoje limity a kedy už riskujem. Táto hranica je veľmi imaginárna. V pozitívnom zmysle to môže na začiatok znamenať len mierne vybočenie z môjho obvyklého bežeckého okruhu po asfalte na chodníček do lesa, po ktorom už nejaký čas pokukujem. V negatívnom zmysle môže mať nepremyslené konanie fatálne následky. Pustiť sa bezhlavo do žľabu alebo behať v kraťasoch v novembri po namrznutom hrebeni v Roháčoch nemusí dopadnúť dobre.
Ak si trpezlivý, oba športy sa dá naučiť celkom jednoducho. Potrebuješ len ísť na to postupne. Možno nedokážeš dosiahnuť vrcholovú úroveň tak rýchlo, ako pri iných športoch, pretože k tomu je treba ešte veľa technických znalostí, no ak máš dosť motivácie, budeš si viesť dobre. To platí hlavne pre trailový beh, ak si nevyberáš príliš náročný terén. A pri skialpe je to podobné – môžeš začať na lyžiarskych svahoch a uvidíš, kam až ťa to zavedie.
Je lepšie z jedným z týchto športov začať a potom sa dať na ten druhý?
Začal by som s behom. Vyžaduje menej výstroje, skúseností, menej naň vplýva počasie a aj výber lokalít je ďaleko dostupnejší. Rekreačný ski touring je tiež v pohode, ale už treba trochu viac investovať do výstroja a niekam vycestovať.
Skialp je v tomto zradnejší, pretože toho potrebuješ vedieť trochu viac. Vzhľadom na to by som určite odporúčal, aby si sa pred svojím prvým výletom do veľkých hôr spojil s horským vodcom.
Ako na vec?
Čo by ste odkázali ľuďom, ktorí radi behávajú, radi chodia aj do prírody a láka ich skialp, ale nemajú radi zimu? Dá sa s tým nejako bojovať?
Teraz si presne si popísal moju priateľku. 😊 Dôležité je ísť na skialp dobre najedený a začať aktivitu s tepelnou pohodou. To neznamená mať len vhodné oblečenie, ale napríklad aj nevychladnúť ešte v aute. Je fajn mať obuté lyžiarky skôr, ako sa dostaneš von, a potom na svahu aktívne pracovať s vrstvami oblečenia. Aktívne dopĺňanie energie je tiež dôležité, lebo okrem výkonu je aj samotná termoregulácia energeticky náročná.
Haha, ak mám byť úprimný, ani ja nie som fanúšik chladného počasia. Ak však chceš chodiť do hôr aj počas zimy, musíš si skrátka zvyknúť.
Ako najlepšie začať s jedným či druhým športom?
Jediné, čo potrebuješ, je motivácia, a si pripravený! Odporučil by som však poradiť sa so skúseným trénerom alebo športovcom, aby si na začiatku predišiel pretrénovaniu či zraneniu.
Začal by som tým, že si nechám poradiť od ľudí, ktorí ma k pohybu von inšpirujú. Určite je fajn niečo si aj načítať a napozerať, len tu je už náročnejšie prefiltrovať užitočné info od premyslenej reklamy. Je dobre získať nejakú malú osobnú skúsenosť a následne by som odporúčal dopriať si kurz alebo vyraziť s niekým skúsenejším. Cieľom tohto zoznamovania sa s novým športom je podľa mňa dobre si nastaviť úroveň, na akej chcem šport robiť, a od toho sa odvíja s tým súvisiace vybavenie. V prípade skialpu si ho na začiatok môžem aj požičať a vyskúšať rôzne typy vybavenia.
Čo musí mať základná športová výbava trailového bežca?
Pre trailového bežca je to o čosi jednoduchšie. Nie je to veľmi odlišné od behania po ceste, takže ti stačí nejaké športové oblečenie, tenisky do terénu a ak sa chystáš na náročnejšiu výzvu, tak malý batoh so špeciálnym vybavením.
Vieš si tam dať veci pre prípad horšieho počasia, „softflasky“ (mäkké fľaštičky) s pitím a občerstvenie. V strmom teréne sa zídu aj skladacie paličky.
A skialpinistu?
Pri skialpe sú teda úplný základ lyže so šliapacím viazaním, stúpacie pásy, paličky a lyžiarky, ktoré ti pri šliapaní umožňujú ohýbať komín, a do zjazdu ho zaistiť. Nadväzuje na to technické oblečenie, helma a ak sa začnem obzerať smerom k voľnému terénu, tak určite batoh s kompletným lavínovým výstrojom.
Skialpinista to má zložitejšie, pretože výbava je pomerne drahá. Aj preto by bolo fajn sa ešte pred jej nakúpením poradiť s niekým skúsenejším.
Na čo si dávať pozor pri výbere vybavenia?
Je to rovnaké ako so všetkým – dôležité je začať so základmi, aby si zistil, čo naozaj potrebuješ. Treba rozlišovať medzi tým, čo je dobré mať a čo je iba trendy. Keď príde na tenisky, začni s takými, ktoré majú aspoň trochu tlmenia, pretože aj kratšie behy sú na nohy náročné.
Určite by som mal mať materiál, ktorý dokonale sedí nielen mne, ale aj mojim cieľom. Obzvlášť citlivé sú lyžiarky, tie proste musia sadnúť. Analogicky to platí aj pre beh… Pekná ilustrácia sú karbónové lyžiarky. Pretekárovi poslúžia skvele, ale začiatočníkovi v nich bude pravdepodobne zima. Dalo by sa pokračovať prílišnou šírkou lyží, atď.
Pri skialpe je jeden veľký rozdiel medzi základným a profesionálnym vybavením. Pokiaľ totiž budeš chcieť súťažiť na pro úrovni, špeciálny výstroj je nevyhnutnosťou. V opačnom prípade ani nemôžeš pomýšľať nad tým, že by si držal krok s najlepšími.
4 min.
Jakub Šiarnik – Po stopách partizánov
Najlepší slovenský skialpinista v priebehu jedného dňa napodobnil trasu partizánov, ktorých v zime 1944 prenasledovali nacisti.
Stretávate sa s nejakými častými chybami, ktoré robia ľudia, keď začínajú behať po kopcoch alebo skialpovať?
Myslím si, že najčastejšou chybou, ktorú ľudia robia, je to, že chcú ísť okamžite „all in“ a zabúdajú, že kľúčové je brať to krok za krokom. Trpezlivosť je kľúč, pretože beh je na telo veľmi náročný a aby si sa adaptoval na objem a intenzitu, potrebuješ čas. Pri skialpe zase často vidíme ľudí, ako si nakúpia vybavenie a nikdy ho nepoužijú, alebo ešte horšie, nevedia, ako sa používa.
Je toho čoraz viac. Mnohí ľudia od začiatku pandémie objavili outdoor a nakúpili si „zbrane“, s ktorými nevedia narábať. Trail a skialp sú relatívne nové odvetvia, kvalitných informácií nie je veľa a aj tie dobré je ťažko rozlíšiť od reklamy, ale postupne vzniká ponuka kurzov, kde sa dá priučiť základom a nenachytať hneď zlozvyky. Aj ja sa angažujem týmto smerom – zatiaľ v rámci skialpu v nelavínovom teréne.
Čo je podľa vás najlepšie na tom, že ste sa v živote vybrali cestou týchto dvoch športov?
Určite sloboda, ktorú mi poskytujú. Len ja, hory a idem…
Môžeš byť vonku v horách 365 dní v roku a nikdy sa nenudíš. A čo viac, nie si limitovaný žiadnymi športovými zariadeniami. Hocikedy si obuješ tenisky a môžeš si ísť zatrénovať. V mojom prípade ma priťahujú hlavne osobné projekty, niekedy dokonca viac ako preteky. Vďaka tomu sa teším na každodenný tréning. Niekedy som skrátka šťastný a vďačný za to, že mám šancu preskúmavať počas tréningu nádhernú prírodu – čo je v podstate mojou prácou. To je mojou motiváciou.
3 min.
Luka Kovačič pokoril 5 najvyšších slovinských vrcholov
Slovinský bežec Luka Kovačič prešiel 5 najvyšších slovinských vrcholov za 14 hodín.
Rozstrel na záver
Ktorý z týchto dvoch športov je náročnejší?
Skialp – svojou komplexnosťou, aj keď zbehy v lete na trailoch sú pre mňa smrť.
Povedal by som skialp, pretože je komplexnejší a musíš sa pri ňom prispôsobiť rôznym podmienkam. A keď je málo snehu, musíš byť v predsezónnej príprave veľmi kreatívny. Fyzicky sú oba tieto športy „festivalom utrpenia“, čo je podľa mňa úžasné!