Freeride lyžovanie

Jakub Šiarnik vie, že skialpinizmus čaká historická šanca: Ako ju využije?

Prečítaj si rozhovor s reprezentantom Slovenska, ktorý sa nevie dočkať predstavenia skiaplinizmu v Miláne a Cortine, a spoznaj tento šport bližšie.
Autor Jakub Vaverka, Filip Benček
16 min čítaniePublished on
Pre toto to človek robí
© Adrián Kašniar
Dalo by sa povedať že skialpinizmus dnes zažíva zlatý vek. Zimná športová disciplína, ktorú možno ešte pred niekoľkými rokmi väčšina ľudí u nás považovala za hobby určené hŕstke nadšencov snehu a hôr, v sebe skrýva fyzickú aj mentálnu výzvu a svojim vyznávačom sa odmeňuje (nielen) nádhernými výhľadmi.
Skvelým dôkazom toho je aj fakt, že sa súťažný skialpinizmus dostal do Milána a Cortiny, kde nebude chýbať ani slovenská výprava s jediným mužským zástupcom Jakubom Šiarnikom 🇸🇰 . Pokračuj v čítaní a dozvieš sa nielen o tom, ako sa za ostatné roky zmenilo vnímanie celého skialpinizmu v podaní tohto rodáka zo Smrečian, ale aj o jeho prechode medzi profesionálov, tréningovom procese a ambicióznych plánoch do budúcna ⬇️.

Nová kapitola bohatej histórie skialpinizmu

Pre skialp je rok 2026 historický, táto disciplína sa totiž prvýkrát predstaví na najväčšom športovom fóre. Aj keď, nebude to tak úplne premiéra. „Skialp, aj keď v inej forme, pod názvom vojenské hliadky, už na novodobých hrách bol. Bolo to pred 102 rokmi vo francúzskom Chamonix. V podstate by sme sa mohli rozprávať aj o tom, že skialpinizmus bol v istom ohľade predchodcom biatlonu. Keď sa totiž pozrieme, na akej trati sa biatlonové preteky zvykli konať, boli to prakticky skialpové preteky dvojíc 😄,“ hovorí Jakub Šiarnik.
„Teší ma, že nadväzujeme na dedičstvo tohto športu, ktoré u nás aj vo svete má. Preteká sa tu viac ako 50 rokov a máme svoje legendy. My sme v ére, kedy sa celé odvetvie dynamicky vyvíja a vyzerá inak, než pred rokmi. Som rád, že som súčasťou skialpinizmu, keď nabral trajektóriu hier. Už je iba na nás, ako túto šancu využijeme,“ približuje slovenský reprezentant.
Jakub tešiaci sa na to, ako sa poriadne zaryje do ranného prašanu!

Jakub tešiaci sa na to, ako sa poriadne zaryje do ranného prašanu!

© Adrián Kašniar

Práve do Talianska smeruje aj Kubov pohľad, pre ktorého to bude určite kariérny highlight a určité vyvrcholenie niekoľkoročného snaženia. „Aktuálne je mojím hlavným cieľom Miláno, ale neviem povedať konkrétny výsledok, s ktorým budem spokojný. Chcem si v daný deň povedať, že som nemal na viac a nechal som na trati všetko,“ vysvetľuje a jedným dychom dodáva, že by nechcel, aby sa tam jeho cesta skončila. „Z dlhodobého hľadiska ma zaujíma, ako bude vyzerať nasledujúci ročník. Kam sa môžem dostať, keď sa naplno zameriam na prípravu. Potom by som chcel byť nápomocný pri rozvoji skialpu. Uvidíme, či bude s kým spolupracovať a akým spôsobom to bude. Som vo fáze, kedy chcm niečo odvetviu vrátiť späť a myslím si, že sa nám v tomto hľade otvárajú zaujímavé možnosti. Uvidíme, ako to dopadne.“
Chcem si v Miláne povedať, že som nemal na viac a nechal som na trati všetko
Jakub Šiarnik

Existuje skialpinizmus a skialpinizmus

Angličtina rozlišuje pojem ski mountaineering, čo je to, čo robí Jakub Šiarnik, a ski touring ako skôr rekreačnú aktivitu. A potom je tu ešte to, čo mnohí u nás považujú za "tradičný" alebo dnes už skôr „extrémny skialpinizmus“, ktorý kombinuje skôr horolezectvo s lyžovaním. To je disciplína, do ktorej môžeme zaradiť napríklad projekty Andrzeja Bargiela, ktorý zlyžoval ako prvý na svete Everest či K2. „Definície sa líšia, ja sa priznám, že ani neviem, aká je tá oficiálna. Počul som aj o ski fitness, čím niektorí označujú kondičné šľapanie po zjazdovke. Extrémny skialp by rozhodne mal byť osobitne, avšak, skialp je len jeden. Je to pohyb na lyžiach za pomoci stúpacích pásov, k čomu občas pridáme mačky alebo cepíny. Koláč skialpu rastie a každý si vie z neho vybrať to, čo mu chutí. Medzi jednotlivými disciplínámi je celkom veľký rozdiel,“ vysvetľuje.
Súťažný skialpinizmus rozlišuje viaceré disciplíny - šprint, individuál, vertikál, štafetu a tímy (dvojice či trojice). Medzi priaznivcami aj účastníkmi sa tešia rozličnej obľube. A ako to má Kubo? „Závisí to od uhla pohľadu. Dlhodobo najlepšie výsledky na medzinárodnej úrovni mám vo vertikále. Ten som začal dopĺňať štatefou kvôli podobnému trvaniu pretekov. Tam sa naplno prejavuje športová výkonnostná zložka.“
Koláč skialpu rastie a každý si vie z neho vybrať to, čo mu chutí
Jakub Šiarnik
„Avšak, keď je pekný individuál alebo dvojice, človek si to užije viac. Vypichol by som najmä tie dvojice, kde si s parťákom, s ktorým celé podujatie zdieľaš. Je to lepšie a vychádza to aj zo základných odporúčaní nechodiť na hory sám. Má to svoj spirit. Čo sa týka šprintu, ten príliš nemusím, je to krátke a dynamické. Robím tam, čo môžem, ale nie je to úplne niečo, v čom som dobrý.“
Úspešný trailový bežec v letnej sezóne a viacnásobný šampión podujatia Red Bull 400 hovorí aj o praktickom dôvode, prečo sa venuje najviac vertikálu a štatefe. „Keď sa na to pozriem z pohľadu skialpových disciplín, musel som sa prispôsobiť dobe a pripraviť sa na štafetu, ktorá bude a v Taliansku. Často dávam na rovnakú úroveň vertikál, ktorý trvá 20 až 25 minút a štafetu, ktorá dokopy trvá podobne. Časovo je to podobné aj s tým, čo absolvujem v lete. Napríklad, Red Bull 400 sú značne kratšie preteky. Ale rôzne trailové behy trvajú tiež okolo pol hodiny. Stále sa však primárne sústreďujem na zimu. Trail vie poslúžiť ako vynikajúci tréning.“
Kubo obhajuje víťazstvo na Red Bull 400 v Liberci

Kubo obhajuje víťazstvo na Red Bull 400 v Liberci

© Lukáš Wagneter/Red Bull Content Pool

V pretekoch do kopca je vždy základom neprepáliť štart

Jakub mal skialpinizmus vždy v obľube, ale ako to býva zvykom, v momente športovca príde zlomová chvíľa, kedy si povie - toto je ono. „Bola to zima, marec 2014 a bol som vo Švajčiarsku, kde som ako junior premiérovo štartoval na pretekoch svetového pohára. Prepálil som štart a skončil som asi trinásty. Bol som však členom reprezentácie. To, že sa skialpinizmus dostal do zoznamu hier následne definovalo najbližšie roky môjho života.“
Predstaviť sa na najväčšom športovom fóre, aké existuje, bolo obrovskou motiváciou. Tu už však využil cennú lekciu a nesnažil sa veci uponáhľať. „Počas uplynulých piatich rokov som robil skialp s cieľom, že povedomie a podmienky budú napredovať. Mal som 26 rokov a už som nebol študent. Musel som zariskovať, ale vyšlo to. Bol to konzistentný proces, písal som si tréningové denníky. Aj dnes vidím, že som bol konzistentný a postupne som sa zlepšoval. To bol hlavný kľúč.“
  • Mrkni na video nižšie a pozri si, ako si Jakub uctil pri tréningu pamiatku partizánov:

4 min.

Jakub Šiarnik – Po stopách partizánov

Najlepší slovenský skialpinista v priebehu jedného dňa napodobnil trasu partizánov, ktorých v zime 1944 prenasledovali nacisti.

Účasti v Bormiu, kde sa už o pár dní odohrajú skialpové preteky, musel (a chcel) prispôsobiť aj tréningový proces. Čo bolo najväčšou výzvou? „Vedel som, že musím zapracovať na výkonnosti na kratších tratiach, najmä v štafete, ktorá bola rozhodujúca pre kvalifikáciu. Fyzickú odolnosť trénujem neustále, to je kontinuálny proces. Mentálna odolnosť sa u mňa vyvíjala postupne, rovnako ako transformácia z amatéra na profesionála a späť. Musel som riešiť rôzne veci mimo športu, čo si vyžadovalo skutočne veľkú mentálnu silu. Niektoré obdobia som si tým kompenzoval, inokedy nebol čas sa sústrediť sa na to. Naučil som sa pragmatickému prístupu a si myslím, že napokon mi to môže pomôcť nielen teraz, ale aj do budúcna.“
Prepálený štart vo Švajčiarsku bol teda pre Jakuba veľkým ponaučením do jeho kariéry. Ako však niečomu takému predchádzať? „Ako neprepáliť tempo, to dnes zdôrazňujem vždy aj všade. Napriek pätnástim rokom skúseností sa to však aj mne stále stáva 😅. Aj naposledy v Andorre som to rozbehol príliš rýchlo. Niekedy je potrebné takticky mierne zrýchliť, aby si človek udržal pozíciu alebo sa lepšie umiestnil v štartovom poli, no vo všeobecnosti platí, že keď si výkon správne rozložíš, tvoj priemerný výkon bude vyšší. A keď to prepáliš, výkon následne výrazne klesá."
Hrebeň Nízkych Tatier je nádherné miesto

Hrebeň Nízkych Tatier je nádherné miesto

© Adrián Kašniar

Vo všeobecnosti platí, že keď si výkon správne rozložíš, tvoj priemerný výkon bude vyšší. A keď to prepáliš, výkon následne výrazne klesá
Jakub Šiarnik
Nastaviť si správne tempo je samo o sebe výzvou a tak trochu umením. Okrem toho, je to iné na rovine a do kopca. „Na rovine je to jednoduchšie, či už ide o rýchlosť, tempo alebo výkon, napríklad vo wattoch pri cyklistike alebo pri behu. Do kopca je to však náročnejšie. Učiť sa dá najmä pomocou intervalového tréningu. Vymedzím si úseky a určím si čas, za ktorý ich chcem zabehnúť. Sledujem svoje tempo, pracujem s rýchlosťou a učím sa lepšie vnímať vlastné telo.“

Začiatky v reprezentácii ako freestyle

To, ako sa Jakub Šiarnik dostal do národného tímu Slovenska, je samo o sebe ako z filmu. „V období, keď som bol posledný rok junior, reprezentácia Slovenska nefungovala tak, ako to vidíme v súčasnosti. Mal som trochu hluché obdobie a ak som chcel reprezentovať našu krajinu, musel som byť iniciatívny. Pamätám si, že v roku 2014 boli v Andorre majstrovstvá Európy a vedel som, že som posledný rok junior a mám poslednú šancu v kategórii do 20 rokov urobiť pekný výsledok.“
„Vtedajšiemu vedeniu asociácie som písal emaily, aby ma nominovali, prihlásili... Chcel som tam ísť pokojne aj na aute na vlastné náklady. Napokon to urobili tak, že si odpozorovali moju výkonnosť na pretekoch na Slovensku. Chceli vidieť, či som schopný vydržať tempo so seniormi na prvom kopci. Zobrali ma na tréning, kde som nechal dušu a presvedčil som ich,“ spomína.
A aký výsledok v slovenských farbách si odvtedy Kubo cení najviac? „Okrem nominácie do Milána, ktorá je veľkým míľnikom celej mojej kariéry, si cením desiate miesto z Majstrovstiev sveta 2023 v disciplíne vertikál. Bolo to pre mňa zadosťučinením a veľmi ma tešilo, že som sa dostal do TOP 10 na svete.“
Kde sú vzostupy, tam sú aj pády. Kubo si však aj zo situácií, ktoré nevyšli úplne podľa plánu, snaží zobrať to pozitívne. Koniec-koncov, po rokoch sa dá (skoro 😄) na všetkom kvalitne zasmiať. „Ako sa hovorí, nevadí, že bol zážitok zlý, hlavne že bol intenzívny. Nedávno som si nostalgicky zaspomínal na preteky Svetového pohára v Cambra d'Ase vo Francúzsku v Pyrenejách,“ rozbehol Jakub historku, ktorú len tak nevymyslíš.
„V roku 2017 sme tam cestovali na otočku autom. Docestovali sme tuším vo štvrtok, v piatok som ochorel a dostal som teploty. Musel som vynechať sobotné preteky. V nedeľu teplota dovolila, aby som štartoval v šprinte a povedal som si, že ten krátky výkon zvládnem. Počas kvalifikácie som ale odtrhol zaisťovaciu páku na lyžiarke a mal som pár minút na to, aby som to do štartu štvrťfinále opravil. Z plota som odmontoval sťahovaciu pásku a provizórne som to opravil. Páska však bola z plastu, čiže mi to vo štvrťfinále prasklo znovu a dolyžoval som na poslednom mieste. A cestou späť domov sa nám pri Piešťanoch ešte k aj pokazilo auto. Čo ti poviem, super trip 😂, ale spätne to hodnotím úsmevne.“
Tento úsmev je na nezaplatenie

Tento úsmev je na nezaplatenie

© Adrián Kašniar

Večná otázka - hlava či fyzička?

V projektoch typu Človek vs. stroj Jakub Šiarnik dokázal poraziť na Chopku auto. Ľudské telo však má svoje prirodzené limity. Aký je podľa Kuba ten najväčší - fyzička, hlava alebo taktika? „Nedávno sme skúšali aj preteky proti ratraku, 25 sekúnd som išiel rýchlejšie. Predsa len, kilowatty, ktoré vyprodukuje človek, sú o dosť nižšie ako tie, čo zvláda stroj. A kde je limit? Fyzička je nutná a hlava takisto, bez taktiky to taktiež nejde. Ak jedna z týchto zložiek nie je na najvyššej možnej úrovni, zmenšuje to vo finále celý výkon, ktorý môžeš dosiahnuť. Fyzicky natrénuješ, preto najväčšou výzvou ostávajú hlava a taktika.“
Fyzicky natrénuješ, preto najväčšou výzvou ostávajú hlava a taktika
Jakub Šiarnik

Podmienky aj nepodmienky na Slovensku

„Skialp má na Slovensku svoju históriu aj pevné základy. Máme tu krásne hory a veľa ľudí, ktorí ho majú radi, v uplynulom období aj množstvo mladých. Je to najmä o ľuďoch. O tom, ako si navzájom pomôžeme, kam tento šport posunieme, aké preteky budeme organizovať a aký zvolíme spôsob rozvoja,“ približuje Jakub.
Skialp má na Slovensku svoju históriu aj pevné základy. Máme tu krásne hory a veľa ľudí, ktorí ho majú radi. Je to najmä o ľuďoch. O tom, ako si navzájom pomôžeme, kam tento šport posunieme
Jakub Šiarnik
Celá scéna sa dynamicky vyvíja, práve rok 2026 bude pre skialp jedným z kľúčových. „Momentálne čakáme aj na to, či bude skialp súčasťou hier aj v ďalšom cykle vo francúzskych Alpách. Ak sa k tomu pridajú lokálne inštitúcie, mohol by sa skialp dostať na úroveň podobnú biatlonu.“
Potenciál by aj bol, ale treba ten sám o sebe nestačí a potrebuje pomôcť. „Je to atraktívny a udržateľný šport, ktorý na svoje fungovanie nepotrebuje zásadný rozvoj infraštruktúry. Všetko závisí od toho, ako sa podarí rozhýbať komunitu a ako sa k tomu postaví štát.“

Súboje na svahoch aj mimo nich

Počas aktuálnej sezóny Jakub Šiarnik zažil, aké je to byť v centre pozornosti nielen pre jeho športové výkony. Najprv bol ako zamestnanec profesionálneho Vojenkého športového centra Dukla Banská Bystrica prepustený, aby sa mu napokon o pár mesiacov podarilo s Duklou nájsť spoločnú reč. Zabojoval za celý skialpinizmus, ktorý vďaka tomu získal minimálne na jednu sezónu profesionálne zastrešenie. Táto skúsenosť, okrem toho, že ho poriadne vyčerpala, ho aj výrazne ovplyvnila.
„Dalo mi to triezvejší pohľad na to, ako celý systém funguje. Možno mi to pomohlo utriediť si aj priority a motiváciu, ako sa pozerám na skialp, na výber pretekov a na to, kam budem smerovať. To je asi všetko. Som rád, že výsledkom môže byť to, že to skialpu pomôže v budúcnosti rásť a že projekt rozvoja, ktorý bol načrtnutý, by mohol tento šport posunúť tam, kde je dnes biatlon. Dúfam, že to bude mať pozitívny efekt.“
Pre toto to človek robí

Pre toto to človek robí

© Adrián Kašniar

  • ⛷️ 🏂 Sleduj Red Bull seriál Winter Heroes a zoznám sa s elitnými športovcami zo sveta zimných športov na vrchole svojej kariéry – od vychádzajúcich hviezd, ktoré sa presadili, až po nezastaviteľné legendy. Portréty zo zákulisia odhaľujú ich myslenie, tréning a hranice, ktoré neustále posúvajú. Všetky diely nájdeš tu. 👈
Podmienky celkovo vedia byť pri skialpinizme vrtkavé a pri jednotlivých disciplínach sa líši to, na čo si musíš dať pozor. „Skialp je v tomto smere pomerne komplexný a veľa závisí od disciplíny. Napríklad vertikál je z tohto pohľadu jednoduchší, pokiaľ sa nepokazí voľbou nevhodných pásov. Ide najmä o kondíciu a techniku pohybu. Určitú techniku treba mať, ale nie je to také zložité ako pri šprinte či štafete. Pri individuále alebo v dvojiciach už treba zohľadňovať viac faktorov, najmä schopnosť čítať podmienky v teréne a kombinovať jednotlivé aspekty výkonu,“ vysvetľuje slovenský reprezentant.
„V náročných podmienkach, ako je kôra, keď sa na snehu vytvorí nosná alebo polonosná vrstva, nemusí pomôcť takmer nič. Vtedy je rozhodujúce správne čítať terén. Závisí to od situácie a nedá sa to zovšeobecniť jedným pravidlom,“ dodáva.

Krásne aj menej pekné chvíle na lyžiach

Aj keď sa jeho vzťah k skialpinizmu vyvíja a prechádza si pozitívnejšími aj negatívnejšími obdobiami, nezabúda na to, že šport si hlavne treba vedieť užiť, čo je niekedy náročné, keď sa začne točiť okolo výsledkov a naháňania bodov do rebríčkov.
„Uvedomil som si, že moje priority nemôžu smerovať týmto smerom. Mal by som si vyberať preteky podľa toho, kam chcem ísť, v čom som dobrý a kde sa chcem presadiť. Nemá zmysel naháňať sa za tabuľkami, pretože tie sa môžu politicky meniť, čo sa napokon aj v istom momente stalo, a celé úsilie bolo zbytočné. Nechcem s tým bojovať, ale skôr ísť štýlom, že sa riadim vlastným pocitom.“
„Veľakrát som spomínal, že ma na tom baví najmä tá sloboda a všetko s ňou spojené. Je však zrejmé, že som sa viac začal sústreďovať na športovú úroveň. Zarámcoval by som to tak, že je to šport, v ktorom som dosiahol expertízu a zároveň oblasť, v ktorej sa môžem rovnať s najlepšími na svete. To si aktuálne cením najviac. Objavil som, v čom som dobrý, posúvam sa a zlepšujem.“
Čo sa týka lyží a hôr, najväčší zážitok má vždy vtedy, keď je hmla a pri stúpaní z nej vylezie nad inverziu, kde je krásny deň. Alebo skrátka pekná trasa či čerstvo napadaný sneh. „Športovo je najkrajšie, keď tam je výkon. Keď človek skončí vysoko, keď to ide a odovzdá všetko. Najhoršie, keď zaostaneš za očakávaniami, keď sa nevieš vymaniť z horšieho fyzického stavu alebo keď zlyhá materiál, aj keď je forma prítomná. Stalo sa to asi každému, aj mne, a vie to poriadne nahnevať.“
„Táto sezóna bola u mňa jednoznačne ovplyvnená aj okolnosťami, ktoré som musel riešiť počas leta v súvislosti s prechodom z profesionálneho režimu na amatérske športovanie. Hlavným problémom bol čas. Natrénoval som menej ako minulý rok a myslím si, že si to vybralo svoju daň. Prejavuje sa to na výkonnosti aj na regenerácii. Je tu priestor na zvýšenie tréningového objemu, ale zároveň aj na zlepšenie kvality regenerácie. Po tridsiatke je to už citeľne náročnejšie.“

A čo tak jednu radu pre začiatočníkov?

Ak máš aj ty chuť vyskúšať si tento nádherný šport, Jakub má pre teba veľmi užitočný tip: „Úplný základ je spraviť všetko preto, aby si si ten deň užil. Na prvom skialpe nie je cieľom trpieť, báť sa, skončiť s otlakmi, či v horšom prípade s odreninami. Dôležité pre ľudí je vedieť sa správne pripraviť - obliecť sa, zobrať si dostatok tekutín, vhodnú stravu a zvoliť správny materiál. Okrem toho treba vedieť narábať s viazaním a pásmi... ako ich pripevniť a zbaliť. Dôležitý je aj pohybový prejav, nielen kvôli efektivite, ale aj bezpečnosti. Aby sa človek vedel otáčať, riešiť pošmykovanie a nezostal zaseknutý, prípadne mu nehrozil pád. To všetko sú veci, ktoré rozhodujú o tom, či si deň na skialpoch užiješ alebo nie.“
Ide to?

Ide to?

© Filip Benček

Úplný základ je spraviť všetko preto, aby si si ten deň užil. Na prvom skialpe nie je cieľom trpieť
Jakub Šiarnik
Ak ťa tento rozhovor zaujal, viac exkluzívneho obsahu nájdeš na našom webe. Ak nechceš, aby ti ušlo čokoľvek zo sveta Red Bullu, sleduj nás na našich profiloch na TikToku a Instagrame.