Žiarska dolina
Dobrodružné preteky

Jakub Šiarnik sa na jeden deň stal partizánom, aby sa nezabudlo...

© Filip Benček
Najlepší slovenský skialpinista v priebehu jedného dňa napodobnil trasu partizánov, ktorých v zime 1944 prenasledovali nacisti. Pozri si video, fotky a hlavne spoznaj príbeh tohto hrdinského výkonu.
Autor Filip BenčekPublikované
Jakub Šiarnik: „Ocino raz v uvoľnenej diskusii mierne podpichol nás skialpinistov a porovnal naše zaužívané tréningové trasy s tým, čo objavil v kronike dedinky Smrečany. Išlo o časť trasy, ktorú som išiel (úsek cez Smutné sedlo a Baranec). Nejako to vo mne zarezonovalo a zmenilo pohľad, akým som nazeral na partizánsky odboj. S pár ročným odstupom som začal zisťovať detaily a s pomocou historika, pána Vaneka, som sa dopátral k celej trase. Výzva v podobe jej prechodu bola na svete.“
  • Dĺžka: 90 km
  • Výškové rozpätie trasy: 5 200 m
  • Začiatok: Huty (SVK), koniec: Kiry (POL)
Sleduj video a nižšie si prečítaj o samotnom prechode aj o Jakubovom výkone. ⬇️
Freeride lyžovanie · 4 min.
Jakub Šiarnik – Po stopách partizánov

História si to pamätá takto

Historické materiály hovoria, že v novembri 1944 sa niekoľko partizánskych oddielov spojilo v obci Huty (na začiatku Západných Tatier), odkiaľ ich protipartizánske jednotky vyhnali a cez Matiašovce a Bobroveckú dolinu až do Žiarskej doliny. Z tamojšej chaty ich však tiež donútili utiecť cez Smutné sedlo do Roháčskej doliny. Tam sa však nestretli so spojencami a keď sa odtiaľ vrátili, zistili, že Žiarska chata bola medzičasom vypálená. Vybrali sa teda cez Baranec do Jamníckej doliny. Cez Podbanské, Tichú dolinu a Tomanovské sedlo sa dostali až do Poľska. Tam naďalej odolávali a destabilizovali tak nemecké vojská, až sa napokon koncom januára podieľali na oslobodení Zakopaného.

Pocta Jakuba Šiarnika

Jakub Šiarnik - Huty, Západné Tatry / 4:20
Jakub Šiarnik - Huty, Západné Tatry / 4:20
Myšlienku zrealizovať prechod som nosil v hlave dlhšie. Zaradiť ho pár dní pred dôležitými pretekmi by však nebolo príliš koncepčné. Došlo však k zrušeniu kola Svetového pohára v skialpinizme v Číne, a tak mi vzniklo v kalendári „okno“ a prechod som nemusel odsúvať až na záver sezóny.
Jakub Šiarnik
Tú trasu partizánov Kubo nekopíroval na 100%, pretože oni sa často motali, vracali a postupovali podľa toho, čo im nemecké jednotky svojím ostreľovaním umožňovali, no prevažnú väčšinu si prešiel a aj keď mal k dispozícii špičkové vybavenie a ani z ďaleka nemal so sebou takú záťaž, ako museli vláčiť oni, celé to zvládol za 13 hodín a 36 minút, čo je pri konečných údajoch 89,87 km a 5 199 m nadmorskej výšky naozaj úžasný výkon!
Mapa trasy
Mapa trasy
„Na skialpoch som ešte takúto dlhú trasu na jeden záťah nešiel. Najdlhšiu podobnú aktivitku som šiel vlani na jar, keď som za osem hodín a pár minút prešiel tam a späť tatranskú Haute Route (45 km/+4 500 m). Okrem zopakovania trasy partizánov som bral tento prechod aj ako fajn test limitov môjho tela,“ povedal Kubo, ktorý svoje prvé vytrvalostné preteky (cyklo časť na duatlone o cenu Žiarskej chaty) skúsil ako 12-ročný a odvtedy sa cieľavedome venuje tréningu. Najprv veľa bežkoval a ako 17-ročný si vyskúšal skialp.
Netrvalo dlho a dostal sa do reprezentácie Slovenska. Na začiatku februára sa mu podarilo vybojovať 11. miesto na svetovom pohári v Nemecku, čím si splnil tohtosezónny cieľ dostať sa do širšej svetovej špičky. Výkonnosť a technická zrelosť však neprišla teda hneď. Sú za tým roky práce a získavania skúseností.
Tréning počas ročnej sezóny:
  • 800 hodín
  • 380 000 výškových metrov
  • skialp, bežky, v lete bike, beh v horách, lezenie, kolieskové lyže

Rozhovor k prechou Západných Tatier

Ranné vtáča ďalej doskáče
Ranné vtáča ďalej doskáče
Samotný prechod – koľko kalórií si pri ňom spotreboval a čo všetko si nakoniec z toho pripraveného jedálnička zjedol/vypil?
Hodinky mi po prechode ukázali spotrebu 9 322 kcal. Takéto množstvo je problém zjesť. Deň som začal o tretej ráno mojimi typickými raňajkami – ovsenou kašou s maslom, makom, medom a čučoriedkami. Pred štartom som sa nakopol jedným Red Bullom a približne každú hodinku som sa snažil do seba niečo dostať (banán, energetická tyčinka Powerbar, gumené medvedíky). S miernym odstupom od týchto snackov som si sŕkal na riedko nariedený ionťák. Po necelých piatich hodinách som si doprial na Žiarskej chate polhodinkovú prestávku a dal si palacinky a veľký chatársky čaj. Potom som pokračoval v nasadenej stratégií a zhruba každú hodinku – hodinku a pol som si niečo prejedol. Okolo poludnia som si dal namiesto kávičky Red Bull a nabudil sa tak na Baranec. Na Podbanskom, zhruba po 10 a pol hodinách som si dal kurací vývar a ako zákusok krajec chleba s medom. Šupol som Red Bull a pokračoval na nekonečný výšľap do Tomanovského sedla. Mal som so sebou aj energetické gély, ale nemusel som ich použiť. Po príchode do cieľa som si dal regeneračný „proťák“ a normálne sa najedol.
Aké boli podmienky? Bolo aj niečo, s čím si nepočítal, alebo ťa prekvapilo?
Bolo tvrdo, čo pre mňa znamenalo rýchly postup bez nutnosti robiť si stopu. Na Baranci bol nepríjemný vietor, ale nič také, čo by som nečakal. Paradoxne som sa najviac vytrápil na rovinatom úseku magistrály z Úzkej doliny na Podbanské, kde ma okrem sťaženej navigácie, občas len pomocou hodiniek, prekvapila húževnatá snehová kôra a množstvo popadaných stromov cez trasu.
Ako to, že si skončil vo vode? Ako si vyriešil mokré veci?
Pri prechode to Tomanovskej doliny som potreboval prekonať potok. Chcel som na to využiť kmeň spadnutý krížom cez tok. Bol zasnežený, ale mylne som sa domnieval, že sa nepošmyknem. Stal sa opak a nohami som dopadol do ľadovej vody. Krátko po páde do vozy som sa vyzul z lyžiarok, vylial vodu, v rukách vyžmýkal papuče. Mal som so sebou našťastie suché ponožky (pre prípad, že by som potreboval predísť otlakom), tak som ich použil a znovu sa obul do lyžiarok. Cítil som chlad, ale myšlienka blížiaceho sa cieľa ma hnala dopredu. Intenzívnejšie som si uvedomoval, čo si museli partizáni pri ich chabej výbave vytrpieť.
Koľko z tých 90 km si sa „viezol“ a koľko si si odmakal šliapaním?
Nadmorská výška štartu a cieľa bola dosť podobná, čiže aj nastúpané a naklesané metre sa takmer zhodujú. V časovom vyjadrení som strávil v stúpaniach 66 % času. K ním treba však prirátať namáhavé úseky takmer po rovine alebo mierne z kopca, kde bolo treba šliapať alebo bežať. K zbehom patril aj severný hrebeň Baranca, ktorý som zbiehal v mačkách.
Dole Smutným Sedlom
Dole Smutným Sedlom
Ide to?
Ide to?
Full send
Full send
Ako si to fyzicky zvládal? Mal si nejaké krízy?
Časový harmonogram, podľa ktorého som chcel ísť, som dodržal takmer s minútovou presnosťou. Z tohto pohľadu to bola „nuda“. Na prechod som nastúpil v podstate z plnej formy, čo mi výrazne pomohlo pri rýchlom postupe. Mierne krízu, ale skôr morálovú, som mal na Podbankom po nepríjemnom úseku magistrálou, kde som si v zjazdoch na pásoch trochu narazil predkolenie.
Myslel si počas toho prechodu často na to, aké to asi mali Partizáni?
Najintenzívnejšie som si to uvedomoval, keď som mal mokré nohy a dosť ma klepalo od zimy. Mal som to však podstatne, podstatne ľahšie. Ja som bojoval len s časom a trasou, oni bojovali s nepriateľskými guľkami od nacistických vojsk. Neskutočne ich musel vytrápiť aj hlad a absolútna nepohoda spôsobená tuhou zimou, keď si nemohli ani len zapáliť oheň, lebo by sa prezradili. Moje napredovanie po tvrdom povrchu bolo bezproblémové oproti častému brodeniu sa v snehu po pás vo víchrici v noci.
Akú si mal výbavu? Čo všetko si mal na sebe/so sebou?
Použil som najľahšiu dostupnú pretekársku výstroj. To znamená 640 gramové karbónové lyžiarky a úzke lyže s pretekárskym viazaním (spolu 800 g). V rukách som mal tiež ultraľahké paličky s uhlíkových vlákien. Prechod som nešiel v pretekárskej kombinéze, ale v praktickejších špičkových tréningových veciach. Na najstrmšie výšvihy som použil ľahučké 240 gramové hliníkové mačky. V batohu som si nosil stravu a potrebné oblečenie na daný úsek trasy po ďalší kontrolný bod.
Boli nejaké body cesty, kde si sa obával o niečo?
Skorý ranný štart sľuboval aj zoologický zážitok. Medvede asi ešte spali, ale pár očí na mňa z lesa občas zablikalo... Videl som asi dve líšky, pár zajacov, stádo srniek... Za mňa sa skôr vybála mamina 😀. Moje obavy smerovali skôr k tomu, aby som prešiel Tomanovské sedlo ešte za svetla, lebo som si nebol orientačne na 100 % istý. To sa mi aj podarilo.
Chystáš nejaké ďalšie veľké prechody? Prípadne ešte čo ťa čaká túto sezónu?
Túto sezónu by som ešte rád stihol prejsť Západné Tatry opäť, ale tento krát ich hlavným hrebeňom a zaútočiť na najrýchlejší známy čas. Uvidím, či mi to podmienky umožnia. Musím zohľadniť aj druhú polovicu pretekárskej sezóny, ktorej vrcholom budú majstrovstvá Európy a finále svetového pohára, oba konané začiatkom apríla, kde by som rád opäť atakoval elitnú svetovú desiatku. V budúcnosti by som rád urobil nejaké skialpinisticky hodnotnejšie okruhy vo Vysokých Tatrách, prípadne aj po trase známych prechodov v Alpách. Zatiaľ sú však priorita preteky.
Bol by som nerád ak by sa po 75 rokoch po SNP na jeho odkaz zabudlo... Mojím prechodom som chcel poukázať na to, čo reálne znamenalo viesť protinacistický odboj v horskom prostredí Západných Tatier.
Jakub Šiarnik
Čo dúfaš, že si možno bežný človek môže zobrať z tohto tvojho počinu?
Bol by som nerád ak by sa po 75 rokoch po SNP na jeho odkaz zabudlo. Chápem, že odkaz povstania bol dosť politicky zneužitý minulým režimom, avšak to nič nemení na tom, čo si museli partizáni vytrpieť na ceste za slobodou. Zľahčovanie úlohy partizánov naozaj nie je na mieste. Bol medzi nimi aj môj starý otec a osobne sa ma dotýka, keď predstavitelia istých politických zoskupení nemajú, v lepšom prípade, na povstanie názor, lebo nie sú historici... Mojím prechodom som chcel poukázať na to, čo reálne znamenalo viesť protinacistický odboj v horskom prostredí Západných Tatier.
Kuba môžeš sledovať na jeho:
Viac podobného obsahu nájdeš na redbull.sk/dobrodruzstva alebo lajkni náš Facebook Red Bull Adventure a Instagram, aby ti nič neušlo.