Pozor, Kiwi
© Tomáš Gríger
Travel

NA POTULKÁCH s cestovateľom Tomášom Grígerom

Práve sa vydávaš na potulky cestou necestou. Tentokrát s dobrodruhom Tomášom Grígerom. Prečo miluje spoznávanie sveta, o akom mieste sníva sa dozvieš v rozhovore.
Autor Martina Jurecová
Publikované
🌎 Vyber sa po celom svete spolu so slovenskými cestovateľmi vďaka sérii NA POTULKÁCH. Nečakaj luxus ani komfort, zabudni na all-inclusive a preži skvelé dobrodružstvá na známych aj neznámych miestach.
🌎 PREDCHÁDZAJÚCE POTULKY NÁJDEŠ TU:

NA POTULKÁCH S TOMÁŠOM GRÍGEROM

Tomáš Gríger dnes pracuje ako VFX (vizuálne efekty) artist a k cestovaniu sa dostal dosť neskoro. Začalo to túžobným pozeraním von z okna svojej kancelárie, keď pracoval v Londýne ako analytik v marketingu.
Ďaleký sever
Ďaleký sever
Strávil som tam 7 rokov a vybudoval si úspešnú kariéru, ale nebolo to pre mňa.
Tomáš
Tak to jedného dňa po dlhom odkladaní zabalil, naložil si veci na červený skúter, ktorým dochádzal do práce, a vydal sa na ňom cestovať. Niekoľko mesiacov blúdil po Škandinávii, navštívil najsevernejšie a najodľahlejšie miesta Európy a písal o tom blogy na www.viamalina.com.

🌎 A keďže si sa vybral NA POTULKY, priprav sa na rozhovor, v ktorom sa dozvieš:

  • Tomáš bude spomínať na svoj prvý katastrofický trip.
  • Čo si myslí o sólo cestovaní?
  • Dve letá na červenom skútri.
  • Ako vníma Tomáš mesto a ruch verzus hory a pokoj?
Tomáš, pamätáš si na svoj prvý trip? Ako vyzeral?
Áno, bola to vcelku katastrofa. Výlet s kamarátom pozdĺž západného pobrežia Francúzska na bicykloch. Dopravili sme sa trajektom do mesta Bilbao na severe Španielska a chceli sme prejsť po pobreží až do Normandie. Nemali sme GPS ani poriadnu mapu, predstavoval som si, že pôjdeme stále popri mori a po plážach. Ukázalo sa to byť hornaté, náročné, dosť sme blúdili, rekordne chladné a upršané leto nám nedoprialo letnú idylku pri oceáne. Nakoniec sme nedošli ani do štvrtiny cesty, skoro sme sa utopili v morskom prúde, kamarát to zabalil a mne ukradli bicykel. Potom som sa už vždy na cesty pripravoval zodpovednejšie.
Nemali sme GPS ani poriadnu mapu, predstavoval som si, že pôjdeme stále popri mori a po plážach.
Tomáš

Cestovanie je o učení a hľadaní riešení

Čo je pre teba osobne to najprínosnejšie na cestovaní?
Poznávanie. Pre mňa je cestovanie ako dobrý dokumentárny film, akurát, že ho sám prežívam a ovplyňujem. Rád sa učím a cestovanie je výborný spôsob vzdelávania. Tiež núti vedieť si poradiť v neštandardných situáciách. Skoro každý deň musím riešiť problém, s ktorým som sa dovtedy nikdy nestretol.
Malina na anglickom vidieku
Malina na anglickom vidieku
Pre mňa je cestovanie ako dobrý dokumentárny film, akurát, že ho sám prežívam a ovplyňujem.
Tomáš
Cestami Škandinávie
Cestami Škandinávie
Máš svoju vysnívanú krajinu, v ktorej by si chcel žiť, alebo si skôr typ, ktorý sa musím neustále premiestňovať? Kde je teda tvoj domov?
Podarilo sa mi po Londýne stráviť nejaký čas v Paríži, v Prahe aj v Bratislave, ale aj mimo veľkých miest na odľahlých miestach Nórska a Nového Zélandu. Všetko malo svoje čaro, ale v podstate mám svoje zázemie na Slovensku a aj keď sa pre prácu možno ešte budem musieť premiestňovať, nerobím si plány ostať niekde v cudzine naveky. Rovnako to ale ani nevylučujem - nikdy nevieme, čo osud prinesie.
Cesta do Južných Álp – Nový Zéland
Cesta do Južných Álp – Nový Zéland

Za hranicami pohodlia

Aký je tvoj najintenzívnejší cestovateľský zážitok?
Asi keď mi silná búrka nad polárnym kruhom odfúkla stan a ja som sa v bičujúcom lejaku a víchrici snažil na skútri doviesť cez 100 km do najbližšej osady. Vedel som, že mám dosť veľký problém a vynaložil som všetky sily na to, aby som došiel do bezpečia. To bol deň ďaleko za hranicami zóny pohodlia.
Z tých pozitívnych to bol pobyt v kolónii Puffinov na veľmi odľahlom ostrove Mykines na Faerských ostrovoch. Rád pozorujem morské vtáky a Puffiny (Alka Bielobradá), je to najlepšie divadelné predstavenie. Sú tiché, obratné vo vzduchu a vo vode, nemotorné na zemi a veľmi roztomilé.
Puffin - Faerské ostrovy
Puffin - Faerské ostrovy
Cestuješ sám? Je sólo cestovanie niečo, čo odporúčaš každému?
Keď sa zdržiavam vo veľkých mestách, tak radšej cestujem sám, potrebujem oddych od ľudí. Ale dosť mám nacestované aj vo dvojke a v skupine. Cestovanie osamote bola pre mňa vždy duchovná očista, niečo ako púť. Ale môže byť aj smutno. Každému odporúčam cestovať tak, ako sa práve cíti. Teraz sa zdržiavam v malom meste, s ľuďmi sa veľmi nevidím, takže by som určite išiel niekam radšej s bláznivou skupinou ako sám.
Je pravda, že sa vďaka takémuto cestovaniu môže človek nájsť a spoznať svoje limity?
Každá krajina, každé miesto na Zemi má svoju dušu, ktorá vás ovplyvní a niečo vo vás prebudí. Napríklad naposledy Nový Zéland… Je to dosť outdoorová krajina, veľa sa tam športuje, trávi sa čas vonku, príroda je krásna. Aj mňa to vtiahlo a začal som oveľa viac behávať a plávať, vyskúšal som triatlon a zabehol svoj prvý ultra-run. To preverilo moje fyzické limity, ktoré som predtým nikdy nepokúšal. Ak sa poddáte duši krajiny, tak spoznáte aj sami seba a aj limity - ak máte vôľu.
Hamningberg –najsevernejšie oblasti Európy
Hamningberg –najsevernejšie oblasti Európy
Cestovanie osamote bola pre mňa vždy duchovná očista, niečo ako púť. Ale môže byť aj smutno.
Tomáš
Londýnske ulice
Londýnske ulice
Dve letá si žil v Škandinávii sediac na červenom skútri. Ako na toto obdobie spomínaš? Sklamala ťa niekedy tvoja Malina?
To bolo práve obdobie, keď som po odchode z Londýna rozbiehal veľa vlastných vecí, bol som konečne pánom svojho času a voziť sa po osamelých cestách ma bavilo. V tomto smere je oslobodenie od kancelárie na nezaplatenie. Predtým som jazdil všade na bicykli, Malina bola oproti tomu riadny upgrade. Dosť sme toho nabehali.
Malina má ako Vespa svoj taliansky temperament. Musíte vedieť, ako na ňu. Ja sa ani nebojím, že by ju niekto ukradol, pretože na ňu treba poznať špeciálne ťahy, ktoré ju presvedčia, aby sa vôbec pohla dopredu.
Office na polárnom kruhu
Office na polárnom kruhu
Nórsko na Vespe
Nórsko na Vespe
Sám si raz vo svojej prednáške povedal, že si sa zriekol svojho pohodlia a tým si získal túto voľnosť. Je pravdou, že práve taký minimalizmus ti môže maximalizovať zážitok?
Cestovanie si podľa mňa najviac užije ten, kto sa vie aspoň na čas zbaviť takmer všetkých vecí, pretože potom ich nevláči toľko so sebou. Cestovanie a minimalizmus sú dobrí partneri. Je dobré vedieť, čo skutočne potrebujete a nabaliť si len to.
Takisto nie sme všetci milionári a ten, kto sa zriekne drahých hotelov a stačí mu na prespanie stan, tak za tie isté peniaze môže cestovať ďalej a dlhšie. Na skútri ma cestovanie vychádzalo mesačne menej, ako ma stál predtým nájom. Ostať doma by ma teda vyšlo drahšie.
A nakoniec vás to “obmedzovanie” dovedie ku krásnym veciam. Namiesto sprchy kúpanie vo vodopáde, zložíte si stan na útese s päťhviezdičkovým výhľadom, dýchate vôňu krajiny namiesto klimatizácie. Nikdy neviete, čo bude o chvíľu, ale sami o tom rozhodujete. Nič vás neviaže, a to je tá voľnosť.
Lofoty - Nórsko
Lofoty - Nórsko
Cestovateľské zážitky majú to čaro, že aj keď sa vám zlé veci stávajú, po ich prekonaní sa premenia na veselé historky.
Tomáš
Nórske cesty
Nórske cesty
Na aký cestovateľský zážitok nerád spomínaš – niečo, čo bolo náročné – či už fyzicky alebo psychicky?
Cestovateľské zážitky majú to čaro, že aj keď sa vám zlé veci stávajú, po ich prekonaní sa premenia na “veselé historky”. Horšie je to s tými “necestovateľskými”. To, že niekam odídete, vás nijak neuchráni od ozajstných životných problémov, chorôb, rozchodov, úmrtí v rodine… Ak ste preč, môžu vás takéto veci zasiahnuť oveľa horšie, a na to veru nebudete chcieť spomínať. Aj pri cestovaní plynie život, so všetkým dobrým i zlým.
Dostal si sa niekedy do bodu, kedy si si povedal, že stačí a máš chuť sa usadiť a dobrodružstva sa tak trochu vzdať? Alebo je to životný štýl, bez ktorého sa už nikdy nezaobídeš?
Ja sa nezaraďujem celkom medzi nomádov. To, že som mohol pracovať cez Internet a bol som slobodný, mi dalo možnosť vyjsť si do sveta viac-menej neobmedzene, keď sa naskytla príležitosť. Tak som tie príležitosti využíval. Nie je to ale niečo, čo by definovalo môj život, bez čoho by som nevedel existovať. Mám aj svoje bežné domáce aktivity a záľuby. Vždy si ale rád niekam vybehnem, keď sa dá. Teraz už mám ale psa, tak ak niekam pôjdem, tak len s ním.
Čo by si odporučil ľuďom, ktorí sa boja vykročiť zo svojej zóny komfortu a žijú vo svojej bubline, v ktorej snívajú o podobných cestách a sebapoznávaní, aké máš za sebou ty?
No ja si myslím, že od doby, kedy som sa ja vydal na prvú cestu, tak počet takýchto ľudí dosť klesol. Predtým ich boli vyslovene plné kancelárie, dnes sa naopak stretávam ľudí, ktorí podnikajú oveľa bláznivejšie cesty, neboja sa ničoho, zbalia aj deti, vydajú sa na roadtrip, alebo odídu za oceán na rok či dva. Dnešná doba tomu praje. Kto chce ísť niekam pocestovať, ale ešte sa stále bojí, tak nech sa prestane a ide teraz, kým sú hranice pootvárané a letenky lacné, lebo nevieme, ako dlho to ešte takto ostane.
Pozor, Kiwi
Pozor, Kiwi
Taranaki - Nový Zéland
Taranaki - Nový Zéland
Keby si si mal vybrať, bolo by to skôr mesto a ruch, alebo práve naopak, divoká príroda a hory?
Ja som antimestký typ. Naučil som sa v meste fungovať aj uspieť, ale je to naučené správanie, nie je mi to prirodzené. Som ten druh, čo by si vybral drevenicu na okraji lesa so psami a ovečkami... A rýchlym internetom. 😀
Ako by si v 3 slovách popísal 15 mesiacov na Novom Zélande?
Čistý chill out..
A teraz sa kľudne o Novom Zélande rozpíš.
Je to pekná a rozmanitá krajina na cestovanie, najlepšia pre ľudí, ktorí sú radi vonku v peknej prírode. Život tam plynie pomalšie ako v Európe, ponáhľanie je zriedkavé, možnosti aktívneho oddychu nekonečné. Či už máte radi adrenalín, dobrodružstvo alebo bežnú turistiku, nájdete si tam to svoje. Od tajomných sopiek po veľkolepé štíty Južných Álp, čarokrásne pláže či štebotavé pralesy, je tam toho naozaj veľa, čo sa dá zažiť.
Mt Cook - Južné Alpy - Nový Zéland
Mt Cook - Južné Alpy - Nový Zéland
Cape Brett - Nový Zéland
Cape Brett - Nový Zéland
Je to krajina nášho európskeho typu, žiadna kultúrna exotika, často som sa tam cítil ako na britskom vidieku, ale príroda je naozaj z druhého konca planéty. Takmer všetky pôvodné živočíchy a rastliny na Novom Zélande sú endemity, takže vonku je čo poznávať. A keď viete kam ísť, naozaj si môžete voľne zaplávať s delfínmi, pohrať sa s tuleňmi, či v lese stretnúť symbol krajiny, vtáka Kiwiho. Čo sa týka bezstarostného cestovania, ktoré si môžete naozaj vychutnávať, tak Nový Zéland nie je dokonalý, ale má k tomu dosť blízko.
Naša séria sa volá Na Potulkách – kam sa na potulky vyberieš v najbližšej dobe?
Len tu po Slovensku… Idem toto leto so psom kempovať do tábora, kde budeme mať od rána do večera tréningy Agility. Prvá cesta po mnohých rokoch, kam neberiem foťáky, drony, laptopy... Konečne ozajstný minimalizmus. 🙂

Tomáša môžeš sledovať na:

Séria NA POTULKÁCH

🌎 Tento článok je súčasťou série NA POTULKÁCH. Vďaka rozhovorom so slovenskými cestovateľmi sa môžeš dostať na nepoznané miesta a zažiť potulky cestami necestami. Mnohé z nich môžeš počuť vďaka festivalu Cestou necestou. Stopuj, spoznávaj rozmanistosť kultúr a uži si nečakané zážitky, cestuj na dvojkolesových tátošoch či pešo džungľov bez sprievodcov.
Viac podobného obsahu nájdeš na stránke redbull.sk/dobrodruzstva alebo na Facebooku Red Bull Adventure a našom Instagrame.