Nechaj sa previesť Misheninou rozprávkou s názvom Red Bull Dance Your Style

Ja to tak mám vo všeobecnosti so všetkým, že si chcem podobné veci vždy hlavne ísť užiť a nech príde, čo príde. Pre mňa je dôležitý hlavne ten pocit a to potom niekedy vyústi do takých krásnych situácií, aké by som ani nečakala. Čiže ja by som povedala, že toto bol tiež presne ten prípad.

Bolo to pre mňa niečo nové – ten koncept, tá hudba, diváci,... – čiže som to vôbec nečakala. Kebyže mi niekto pol roka dozadu povedal, že to takto celé dopadne, ja by som mu neuverila 🥹.

Hlavne som si bola vedomá toho, akí sú všetci silní. Všetci 16 sme sa však už dobre poznali, čiže ja som to brala tak, že určite medzi nami bude super atmosféra a bola som tak nastavená, že aj keby vypadnem hneď v prvom kole, bola som na to úplne ready. Pre mňa bolo skôr hrozne dôležité, že niečo také spolu zažijeme.

Určite som to vnímala aj počas ročníkov, keď to povyhrávali Spunkey a Rebis, pretože ona bola vtedy tiež ešte veľmi mladá. Myslím, že mala tiež 16, tak to bol vtedy taký wow moment!

Ale minulý rok, keď to vyhral Wavee, s ktorým sme sa priamo poznali, som to určite začala ešte viac sledovať.

Doteraz si pamätám, že ja som ako keby zabudla na to, že ďalším krokom je India. Keď mi dali tú trofej a ceny, som nad tým vôbec neuvažovala a vtedy za mnou niekto prišiel a iba mi do ucha zašepkal: „Tak teda ideme do Indie, ne?“ A ja som úplne odpadla.

Ani neviem. Ono to bolo také pocitové. Stále som robila aj choreografiu, aj freestyle zároveň a som za to hrozne vďačná, že som sa freestyleu nikdy nebránila. Bolo mi to v podstate donesené a ja som to ako keby vzala za svoje. Veľmi ma baví tá voľnosť celkovo v street dance a v hip-hope, vďaka čomu je to veľmi rozmanité. Má to hranice, ale v istom zmysle ako keby nemá. 😊

Určite to nerobím naschvál... Ja proste iba tancujem z lásky a aj teraz, keď sme boli v Indii, bolo veľmi pekné počuť, keď niekto povedal, že to bolo cítiť na parkete... Alebo, že mali fakt zimomriavky... Veľa to pre mňa znamená, keď ako keby na nich trošku prenesiem to, čo cítim pri tom, keď tancujem.

S mojou bývalou trénerkou sme sa o tom bavili, že bolo super, že ja som zažila aj veľa choreografií a vystúpení, kde sa vyžadovala aj práca na parkete s výrazom a s vyjadrovaním.

Iste ma to v určitom smere ovplyvňovalo, pretože to bol môj druhý domov, než som začala veľa trénovať doma a nachádzať, že možno freestyle je viac to moje. Šlo to ale ruka v ruke a keby nebolo tanečnej školy, nikdy by som nenašla tie rozvetvia, ktoré s tým súvisia.

Týždeň pred odchodom som ochorela, čiže sme sa modlili, aby som bola aspoň v stave, aby som bola schopná odletieť. Takže to bol určitý hrbolček na ceste, ale okrem toho som jednoducho ostala pri svojej konzistentnosti trénovania a iba som robila to, čo stále.

To bol masaker – po celý čas, keď sme boli v Indii a aj potom, keď sme sa vrátili a vychádzali všetky videá. 🥰 Všetci Česi aj Slováci mi písali, že ma podporovali a bol to krásny pocit. Ja som si ani neuvedomovala, že to všetci tak vnímajú a sledujú. Lebo Red Bull Dance Your Style je už dosť veľká vec v rámci tanečného sveta, a kopa ľudí to mala doma pustené a sledovali to naživo.

Od prvého momentu sa to všetko len zlepšovalo a zlepšovalo každým dňom. Jednak v rámci atmosféry medzi nami tanečníkmi, ale aj programu a celkovo všetkého, čo sa tam odohrávalo.

India ako krajina bola na prvú celkom kultúrny šok, čo sa týka kontrastov. Stačilo prejsť päť krokov od luxusného hotela a na ulici si mohol vidieť hroznú chudobu, ale čo sa týka tanca, bolo veľmi príjemné, že nás tam bolo tak veľa ľudí z tanečnej komunity a na to nikdy nezabudnem, ako som sa s nimi cítila.

A tie veci, ako photo-shootingy a práca pred kamerou, to je pre mňa niečo stále dosť nové, ale som hrozne rada, že som mala možnosť to zažívať práve s takými profesionálmi, ako sú Little Shao alebo chlapci Slováci z The Legits, ktorí tam s nami pracovali.

Hej! Všetci boli fakt... Aj tie veľké mená, čo tam boli, s nami fungovali a oni boli tí, čo za nami prišli podať ruku na začiatku a to bolo super. Aj nám hovorili, že ich máme vnímať ako každého iného, ale pre mňa to aj tak bolo zvláštne byť zrazu kamarátka s niekým, koho som od mala mohla sledovať iba na internete.

Fuu, asi nenastal. 😂

Viacerí sme sa rozprávali, že prvé štyri dni sme si ani neuvedomovali, že ideme battliť, lebo prvé štyri dni boli o tom prepojení, skamarátení a nadviazaní vecí možno na celý život a potom sme sa mali ísť proti sebe postaviť na stagei a tváriť sa ako súperi. 😄

Ja mám to šťastie, že mamka s ockom so mnou dosť cestujú, zvyknem veľa chodiť po workshopoch alebo po battloch. Hlavne tie sú pre mňa stále neskutočnou inšpiráciou, lebo sa počas nich veľakrát odohrávajú také veci, že niektoré vstupy s tebou zarezonujú už navždy.

A okrem toho ja verím aj v to, že sociálne siete v dnešnej dobe, keď si z nich vieme zobrať to správne, dokážu byť veľkým zdrojom inšpirácie. Sama tam veľa vecí chodím hľadať. Ako som aj vravela, že niektorých svetových tanečníkov som zatiaľ poznala len z internetu.

A hrozne super je ešte, keď jamujeme a sharujeme ten tanec s kamošmi.

Väčšinou je to u mňa, ale určite aj u ostatných, tak, že aj keď si povieme, že počas tréningovej session ideme skúšať nejaký pohyb, v ktorom sa cítime veľmi dobre a ktorý aj tak vzišiel z nejakej improvizácie, a ideme ho skúsiť zakomponovať do súťažného vstupu, v momente, keď sa postavíme na parket, to všetko akoby vyletí z hlavy a aj tak urobíme zakaždým úplne niečo iné. Určite je to ale veľmi individuálne, lebo môže to byť iné, ak sú tanečníci, ktorí majú naučených veľa trikov napríklad na zemi.

Celkom ma inšpirovalo to, ako sú tam ľudia verní svojím kultúrnym tradíciám, pretože aj v rámci pre-finále aj finále, aj počas workshopov, všade tam bola prítomná tá indická esencia, ich tradičné tance a bolo veľmi pekné vidieť, ako si to stále držia a ako im na tom záleží.

A okrem toho som si najviac užila aj to, keď som bola už len divákom. Keď som totiž dotancovala, mala som možnosť sadnúť si medzi ľudí a byť poriadne blízko diania. A to, čo sa tam diali za momenty, a aký hype tam bol – lebo tie vstupy sa tiež len stupňovali a stupňovali – to bolo pre mňa riadne inšpiratívne.

Sú to také neopísateľné emócie... Viem, že to znie trochu klišé, ale aj hrozne málo času odvtedy prebehlo a aj sa snažím to ešte celé spracovať, ale skrátka mám ešte pocit, ako keby sa mi to snívalo. Už len to, že som mohla byť súčasťou celej akcie a nie to ešte v samotnom finále.

Hlavne som si to užila a v poslednej dobe si čoraz viac uvedomujem, že niekedy je dôležitejšie si to užiť, než vyhrať. Aj keď tie výhry sú veľmi dôležité, ale keď stojíš na stagei s niekým, ako je MT Pop... Skrátka som veľmi vďačná, že som bola schopná si tých pár minút poriadne užiť.

Keď som videla divoké karty ešte predtým, než sme tam prišli, vedela som, že on, Rubix a The D Soraki to tam masakrálne zamiešajú. Samozrejme, celá osmička divokých kariet bola veľmi silná, takže ja som bola hlavne veľmi zvedavá, čo sa stane a kto z nich si to vezme. Každý by to mal zaslúžené.

Ja by som povedala, že základ je tréning alebo práca na tom, čo chceme, pretože je dôležité pracovať na tých svojich snoch, aj keď to nie je vždy ľahké. A okrem toho by som poradila, aby ľudia robili to, za čím ich to ťahá, hlavne s láskou a od srdca.