Lezenie
Slovenská výprava dobyla lezecky nedotknuté vrcholy v Grónsku
Pokračovanie slovenského horolezecko-paraglidového projektu Seven Virgin Summits sa odohralo za Severným polárnym kruhom. Čo všetko sa tam našim dobrodruhom podarilo? A bolo niečo, čo nevyšlo?
Aby sme ti v krátkosti pripomenuli, Seven Virgin Summits (SVS) je projekt paraglidistu Juraja Koreňa a horolezca Michala Sabovčíka, ktorých cieľom je vyliezť a následne zletieť zo siedmych nikdy nezdolaných vrcholov na siedmych svetadieloch Zeme. V Januári 2018 to celé úspešne odštartovali na Antarktíde a v lete 2019 prišla na rad Severná Amerika – Grónsko. Tam ich sprevádzala skúsená dvojica horolezcov - Martin Krasňanský a Gabo Čmárik.
Čo sa v článku dozvieš:
- Prečo sa Juraj pridal k zvyšku partie až neskôr?
- Čo všetko sa chalanom podarilo zdolať?
- Vyskytli sa aj nejaké problémy?
- Aké bolo Grónsko a tamojšia príroda?
Domov na pár dní
© Seven Virgin Summits
1 825 km za 12 dní, týždeň na oddych a smer Grónsko
Asi najnabitejšie leto mal spomedzi všetkých členov partie ten najmladší z nich – 27-ročný Juraj Koreň, ktorý musel časť expedície obetovať, aby si predtým mohol splniť svoj sen a zúčastniť sa najnáročnejších dobrodružných pretekov na svete – Red Bull X-Alps. To je podujatie, na ktorom sa súťažiaci musia dostať zo Salzburgu až do Monaka iba po svojich alebo na paraglide. A aj napriek tomu, že nachodil takmer 417 km a nalietal 1 409 km, čo mu vynieslo veľmi pekné 18. miesto, do cieľa to v 12-dňovom časovom limite nestihol.
„Skončila sa mi jedna etapa života. Dosiahol som svoj vysnívaný cieľ - účasť na Red Bull X-Alps - a zároveň v súkromí som prišiel o dôležitého človeka," priznáva Juraj. „V hlave bolo množstvo otázok, pochybností, trápenia. V hĺbke duše som však cítil, že ma čaká ďalšie intenzívne dobrodružstvo a tešil som sa na nové zážitky z lezenia a lietania na tak zaujímavom mieste, akým je Grónsko."
Nominácia na Red Bull X-Alps prišla až vo februári, takže sa mi prekrývali termíny. Riešením bolo skrátenie mojej účasti na polovicu, teda dvadsať dní.
Času na prípravu do Grónska bolo málo, presnejšie osem dní aj s balením. Našťastie to mal Ďuro už dobre natrénované... „Všetko podstatné sa mi vošlo do jedného lezeckého batoha a menšieho paraglidového ruksaku. Padák, sedačka, pár karabín, cepíny, mačky, lezecká sedačka, prilba, fotoaparát, inReach (satelitný komunikátor), solárny panel, kamera, pár knižiek, lezečky, poloautomaty, spacák, nafučka a oblečenie. Chlapcom som niesol ešte aj kilo poriadnych slovenských klobás, bryndzu a slaninu... Nuž, nezaprú sa 😀."
Klobásku alebo radšej mušle?
© Seven Virgin Summits
Bodaj by aj - veď časť posádky bola mimo domova už niekoľko týždňov... Michal Sabovčík: „Členmi posádky boli z Kanady do Grónska kapitán Vlado Porvazník, jeho pomocník Ralf a ja s mojou priateľkou Silviou Krištofovičovou. V Grónsku sa k nám pridal Gabo Čmárik, Martin Krasňanský a Laci Kossar, ktorého neskôr vystriedal Juraj Koreň."
„Natlačiť toľko ľudí do tak stiesneného priestoru nebolo jednoduché, prakticky stále niekto niekomu zavadzal, ale zvládli sme to. Kapitán povedal, že si nevedel predstaviť, že sa na jeho loď zmestí toľko ľudí, ale ak to mal niekto zvládnuť, tak práve horolezci," dodáva.
Krajina plná neznámych
Pre každého z nás to bola úplne nová skúsenosť a aj preto nás to motivovalo ísť práve týmto smerom.
„Mišo s Jurajom už absolvovali podobnú expedíciu na jachte do Antarktídy. Ja s Gabom klasické plachtenia na jachte v Chorvátsku spojené s lezením na Hvare. Princíp je v podstate rovnaký, len kulisy sú iné. Dôležitý bol tím, atmosféra a zohranosť," dodáva Martin. Tie kulisy však dokážu niekedy poriadne zamotať hlavu, o čom sa chalani presvedčili pri výstupe na stenu Kangeq.
Martin: „Mali sme vytipovanú konkrétnu panenskú stenu. Keď sa nám k nej konečne po týždni podarilo doplávať, tak sme zostali trošku sklamaní, že toto nemôže mať 800 - 900 m! Naša predstava bola maximálne 300 m. V ten deň šiel každý trošku sklamaný spať. Pre takúto stienku sme sa trmácali toľko dní tak ďaleko? Ráno sme nastúpili ako nejakí dobyvatelia do tohto "kopčeka". No aké bolo naše rozčarovanie, keď sme stáli na polici, kde sme odhadovali byť za sladkých 30 minút a nakoniec to boli dve hodiny? Na "poličke", ktorá sa z pohľadu od mora zdala byť 2x3 m, no bola v skutočnosti väčšia ako autobus!? Rýchlo sme sa dostali do obrazu, že toto je skutočná stena a nikdy never rozmerom ak ich nie je k čomu prirovnať - napríklad stromu či človeku. Hneď sme sa premenili na lezcov plných pokory. 😀"
Hlavy hore
© Seven Virgin Summits
Skús vymyslieť popis
© Seven Virgin Summits
Napriek všetkému nepredvídateľnému, ako hovorí Michal, výsledok stál za to: „V Grónsku nás čakala nádherná žula s perfektne odistiteľnými škárami, nezapadajúce slnko, ktoré nám dovolilo liezť aj v noci a pre nás príjemné, ale bohužiaľ niekedy až zarážajúco vysoké plusové teploty, takže lezenie bolo krásnym zážitkom, ktorý sme si užili."
Zápisy, ktoré už nikto nevezme
Dokopy ako expedícia urobili šesť výstupov na päť kopcov, z ktorých štyri boli panenské. „Najhodnotnejší je určite na 800 m vysoký Kangeq, ktorý sa nám podarilo uskutočniť v trojici s Mišom a Gabom 17-hodinovým lezením naľahko v jednom záťahu. Doteraz si tu predošlé expedície aspoň spodnú časť takto vysokej steny zafixovali lanami a pokračovali ďalší deň lezením na konci lán, kde predtým skončili. Takto si vlastne stenu rozdelili. My sme išli nonstop," vysvetľuje Krasňanský.
Tu turistov nestretneš
© Seven Virgin Summits
To sú oni
© Seven Virgin Summits
Michal istí
© Seven Virgin Summits
Juraj sa už vidí v oblakoch
© Seven Virgin Summits
Čo ale bolo dôležité pre samotný projekt Seven Virgin Summits, bol faktor lietania, ktorý bol na realizáciu ešte náročnejší ako v Antarktíde, a preto sa ho zhostil iba skúsenejší Juraj: „Dohromady sa mi podarilo letieť len 3x, raz s paramotorom a dva krát na voľno. S motorom som sa dostal do výšky kilometer nad more, kde sa mi otvorili fantastické výhľady na krajinu. Nad krajinu, akú som ešte nikdy nevidel... Keď mi došlo palivo, dokĺzal som malý útes nad miestom, z ktorého som štartoval, a využil prúdenie, ktoré nazývame údolné, a trochu som si ten let v spoločnosti čajok predĺžil."
„Liezli sme na steny, ktoré rástli rovno z mora a tam, kde sa dalo pristávať, bolo suťovisko, takžé štartovanie a aj pristávanie bolo náročné. Raz sme vyšli na kopec a začalo nám fúkať od chrbta, alebo naopak v druhom prípade nefúkalo vôbec. Na štarte sa teda bolo treba dobre rozbehnúť, čo bolo komplikované pre terén, ktorý tvorili veľké kamene. Ďurov padák nebol na to vhodný, ale môj hej, tak sa rozhodlo, že ako skúsený profesionál poletí on. Štart nakoniec vyzeral tak krkolomne, že som bol rád, že to nie som ja. Ale Ďuro to dal. Niekedy je dobré nepreceniť svoje schopnosti a ostať nohami na zemi," opisuje podmienky Sabovčík.
Výhľady z vrcholu
© Seven Virgin Summits
Po náročnom lezení sa mi podarilo nielen zostúpiť z vrcholu na paraglide, tak ako sme si to v projekte zaumienili, ale aj pol hodinu brázdiť po pobrežnom, skalnom útese, pomedzi malé obláčiky. Bol to priam balzam na dušu, bodka na záver.
Ahoj Civetta2
© Seven Virgin Summits
Bez komplikácií by nebol úspech sladký
Keď sa človek vydáva spoznávať prírodu, vždy musí počítať s tým, že ona bude mať posledné slovo. Inak tomu nebolo ani v prípade slovenskej výpravy.
Martin: „Nový element, s ktorým bolo treba kalkulovať, bolo počasie na mori. Náš slovenský kapitán Vlado Porvazník mal našťastie v tomto smere roky skúseností."
„Ja som bol pri konci sklamaný, že času na lezenie bolo menej, ako som chcel, alebo očakával. No keď sa pozriem teraz späť, tak som vďačný za možnosť byť, plaviť sa, pozorovať prírodu a predovšetkým liezť s partiou kamarátov na miestach tak odľahlých a vzdialených, že si to budem vážiť po zvyšok života," dodáva Martin.
Nezaobišlo sa to ani bez technických problémov, ktoré musela posádka riešiť priamo v ľadovej vode. „Odpadla nám lodná skrutka, bez ktorej je plachetnica len veľmi ťažko ovládateľná v prístavoch a pri manévrovaní v kotviskách. Napríklad pri "výsadku" rovno do steny." Nič sa nedalo robiť - požičaný neoprén na seba a rovno do studeného oceánu opravovať pod hladinou.
"Najhoršie" však bolo iné zistenie...
Keď sme museli čakať v hlavnom meste (Grónska) Nuuk týždeň na dobré počasie, aby sme mohli vyplávať, a prišli na to, že lokálne pivo stojí 10 eur! 😀
Chytanie vetra do plachty
© Seven Virgin Summits
Krajina, akú videl málokto
A čo bolo na Grónsku a lezení tam najlepšie? Predsa to, že výhľady na okolitú nádhernú prírodu sa nikdy nekončili. Na takéto miesto si v lete nemusíš brať ani čelovku, pretože zotmenie tam je vzdialené niekoľko mesiacov.
Martin: „Keďže sme liezli, poväčšine v trojici, tak mal zakaždým jeden z nás čas kochať sa okolo, kým prvolezec liezol a ďalší istil."
To je ona. Alebo ktorákoľvek ďalšia
© Seven Virgin Summits
Myslíš, že zapadlo?
© Seven Virgin Summits
Hore sa šlo ťažšou cestou
© Seven Virgin Summits
Radosť zo skál
© Seven Virgin Summits
Juraj: „Nádherné a dych berúce žulové steny. Vysoké a netušené vo svojej veľkosti či malosti - mierka robila veľký problém. Videli sme zo steny veľryby, ktoré sa vyhadzovali nad vodu a zažili rozprávkové "nočné hodiny" v stene, pri svite mesiaca. Mne zo vzduchu doprialo Grónsko aj božskú perspektívu, pohľad na nekonečný pevninský ľadovec."
Michal: „Raz sme zakotvili na malom ostrove 150 námorných míľ južne od hlavného mesta v dedinke s pár domčekmi, kde mali len pár rybárskych lodí a žiadne autá. Hneď sa k našej lodi začali chodiť pozerať domácí, pýtali sa odkiaľ ideme, kam máme namierené, mudrovali okolo lode, želali nám štastnú cestu a šťastný život, jednoducho boli neskutočne milí. (...) Jeden pán nám povedal, že vôbec nerozumie nášmu jazyku, načo sme mu odpovedali, že to ani my tomu ich. A jeho odpoveď bola: „But we are all humans with one heart" (Ale všetci sme ľudia s rovnakým srdcom.).
Byť niekoľko sto metrov nad morom, pozorujúc v dokonalom počasí plávajúcu veľrybu pod sebou, následne obrovské kryhy s lagúnami uprostred, ktoré si človek vychutná len z vtáčej perspektívy, bolo skutočne magické.
Ak chceš vedieť o celom projekte Seven Virgin Summits viac, choď na redbull.sk/7virginsummits, kde nájdeš aj všetko z prvej výpravy. Prípadne sleduj Facebook Red Bull Adventure alebo náš Instagram, aby ti nič nové neušlo.
