Rozhovor: Štefan Svitko o tom, ako sa musel popasovať s Dakarom 2023

Zlatko Novosád: Katastrofa. Hlavne počasie bolo úplne zlé. Veľa pršalo a bola zima. Od začiatku bolo stále niečo. V aute sa nám pokazilo kúrenie, tak som zháňal plynovú bombu, aby sme tam mali teplo, inak by sme pomrzli. Keď boli tie ďažde, Števo prišiel večer po etape celý mokrý. Kubo hneď na druhý deň nachladol a ja chvíľu po ňom. Púštne bivaky zvyknú byť uvalcované, aby sa v nich dalo fungovať, a keď prší, tak je všade 10 centimetrov vody s bahnom. Umyješ motorku a kým ju potlačíš pod stan, je opäť od blata. Tento rok bola jednoducho extrémna zima. Teplo sme mali asi len tri dni.

Zlatko Novosád: Voda robila problém najmä elektronike. Odišiel ovládač na iritrack. To, že sme na to prišli, bola náhoda, pretože bežne s tým nepracujem. Števo po etape príde a vypneme ho, aby sa nevybíjala baterka. A zrovna teraz som to zabudol vypnúť a potom som si všimol, že to svieti na červeno, tak sme začali hľadať chybu. Ak by sme na to neprišli a Števo by na druhý deň išiel na štart etapy, tak by ho nepustili a musel by to na mieste nejako vyriešiť. Alebo v jednej etape sa mu uvoľnila riadiaca páčka. Aj keď kontroluješ motorku, jednoducho sa ti nepodarí odhaliť všetko.

Jakub Kmeťko: Keď prišiel Števo po prvej etape a v tichosti sedel a pokorne poznamenal, že sú rýchli, tak som pochopil, že ten vlak je rýchly, a nastúpiť naň bude náročné. Nakoniec naň nastúpil a vedel sa stále niekoho držať a konkurovať. Samozrejme, že by sme chceli, aby bol v Top 3 alebo Top 5. Števo však stále konkuruje najlepším, pretože aj na desiatom alebo jedenástom mieste jazdia známi jazdci. Napríklad Ross Branch. Je to dobrý jazdec s veľkým zázemím a nedokáže konkurovať Top 5. Ťažko sa mi to hodnotí. Z môjho pohľadu potrebujem, aby Števo dojazdil zdravý. Mechanik Daniela Sandersa povedal, že Danielovo nastavenie je „From Zero to Hero“. A to vidíš, že keď taký jazdec sadne na motorku, jednoducho ide plný plyn, lebo to tam prišiel vyhrať a nič iné neberie.

Štefan Svitko: Veľakrát sme prišli do bivaku neskoro večer. Etapy boli dlhé a keď si musel prejsť 950 kilometrov a do toho prišiel ešte aj dážď, bolo to psychicky dosť ťažké.

Štefan Svitko: Motorky sú vždy najvyrovnanejšie. Je to odrazový mostík celého Dakaru. Je to najviac obsadená kategória, súťaží najviac fabrických jazdcov. Štartujeme do etapy ako prví, ideme ešte za tmy, navigujeme sami a ešte ideme aj v najväčšej zime. Bolo to dobre vidieť, keď nám zrušili etapu. Autá išli prvé a poriadne blúdili, pretože chýbali stopy motorkárov.

Štefan Svitko: Predovšetkým náročnosť etáp. Pre mňa je ťažké, keď sú ťažké technické etapy a musíš pracovať s motorkou. Tu boli nepríjemné hlavne veľmi dlhé presuny po asfalte vo veľkej zime. Fabrickí jazdci mali po dojazde do cieľa etapy pripravených ľudí, ktorí im dali suché bundy. Ja som sa presúval v tom, čo som mal na sebe. Spotený, v zime a v daždi. Hlavne chrbát ma z toho bolí, lebo ho mám prechladnutý.

Štefan Svitko: Už mám nejaký plán a určite spravím maximum. Ako každý rok. Viem presne, čo mi chýbalo a čo som možno trochu zanedbal. Bol som v Maroku a to mi v podstate nedalo veľa. Africa Eco Race pomohla taktiež iba trochu, ale nie významne. Viem, čo mám zmeniť, aby som odišiel z Dakaru tak, aby som bol spokojný a aby to malo hlavu a pätu.

Štefan Svitko: Poviem pravdu, určite som si naňho spomenul. Bol to môj tatko a odišiel v tej najnevhodnejšej dobe. Aj to tam nejako v rámci všetkého, čo sa dialo, zapadlo. Život ale ide ďalej a ja budem bojovať aj zaňho.