FMX
Ako Tom Pagès predefinoval FMX a BASE jumping v strhujúcom skoku
Francúzska legenda Tom Pagès je prvým FMX jazdcom, ktorý skombinoval Double Frontlip na motorke a BASE jump v epickom zoskoku z obrovského útesu. Dámy a páni, toto je skokan roka 2021.
Počas dvojročnej cesty absolvoval Tom jazdu okolo sveta od Arabského zálivu po Indicky oceán, z najvyššieho mosta na svete až k útesom v Avoriaz vo francúzskych Alpách, z ktorých sa ti zatočí hlava. A popri tom mal možnosť spolupracovať s pár skutočnými legendami sveta BASE jumpingu.
Niektorí ľudia jazdia motokros, iní robia BASE jumping. Nenájde sa však veľa takých, ktorí by robili oboje. Je tu ale človek, ktorý tieto odvetvia spája do jedinečných FMX trikov nasledovaných BASE Jumpingom. Preto je Tom Pagès prezývaný „Vynálezca“.
Pagès, jeden z najlepších FMX jazdcov súčasnosti, robil trate pre mestečko Avoriaz v lyžiarskom stredisku v srdci Portes du Soleil vo francúzskych Alpách, ktoré stojí na vrchole obrovského útesu. Tam sa Tom rozhodol pokúsiť sa, a napokon urobiť, neuveriteľne náročný a nebezpečný FMX trik, ktorý dokonca aj samotný svetový šampión Red Bull X-Fighters nazval „životným projektom“.
„Nápad vznikol v roku 2019 s pomocou Vincea Reffeta, legendárneho Jetmana a Soul Flyera. Bola to šialená idea,“ hovorí Pagès. „Vedeli sme, že bike-BASE jump už prebehol, ale nikto to nedokázal počas toho, aby robil aj trik. To bola vec, od ktorej sme sa chceli odraziť.“
Prvé skoky v Dubaji
„Na začiatku projektu som urobil približne 200 skydiveov, ale Vince chcel, aby som ich pred tým, čo som čo i len skúsil BASE jumping, mal na svojom konte minimálne 300,“ pokračuje Pagès. „Takže, na začiatku roka 2020 som letel do Dubaja, aby som sa pridal k Soul Flyers a tréningovému kempu Jetman. Týmto spôsobom som mohol robiť skoky pod trénerským dohľadom Vincea.“
Nepotrebujem pretekať, aby som bol šťastný. Chcem robiť nové projekty, ako je tento
Základy BASE jumpingu na ostrove Réunion
„Z Dubaja som letel na ostrov Réunion, aby som sa stretol Loïcom Jean-Albertom. Je to jeden zo zakladajúcich členov Soul Flyers. Fakticky to bol on, kto Vincea a Freda Fugena naučil všetko, čo vedia. Desať dní som strávil na ostrove tým, aby som cibril svoju techniku, skákal som z vrtuľníka a robil som svoje prvé BASE jumpy.“
„Keď prišlo na BASE Jumping, most je naň perfektným miestom, pretože tam nie sú steny alebo predná strana útesu, kde by mohlo dôjsť ku kolíziám. Tie sú dosť reálne, hlavne, keď robíš veľkú otočku pri otváraní padáku. Taktiež som sa naučil skladať môj vlastný padák, takže som mohol byť v tréningu čo najviac samostatný. Cieľom bolo si túto disciplínu osvojiť, pretože som vedel, že s motorkou by som skúšobný skok robiť nemohol.
Zoskok z najvyššieho mostu na svete
„Začal som trénovať s Bras Noirom – Aurélienom Chatardom – ktorý je jedným z priekopníkov BASE jumpingu vo Francúzsku. Celý čas skákal s Fredom, ktorý bol taktiež po ruke počas môjho celého tréningu. S nimi som si prešiel ďalšie lekcie BASE jumperského remesla. Zoskočil som z najvyššieho mosta na svete, Millau Viaduct na juhu Francúzska.“
„To boli len základy, stále som nebol pripravený. Musel som získať schopnosti zo zoskokov z tak veľa rozdielnych miest, ako len bolo možné. V tom bode som nevedel, kde záverečný skok prebehne, respektíve, kde by som mohol pristáť.“
„Na rozdiel od skydivingu, kde pristávaš na veľkých a rovných plochách, BASE jumping je komplikovaný, pretože často dopadáš na zradné miesta, na ktoré sa dá dostať len ťažko. Musel som tak trénovať v čo najviac situáciách, ako sa len dalo v čo najkratšom čase. A to je presne to, čo som urobil!
Dokonalá lokalita
„Vedeli sme, že skok určite urobíme vo Francúzsku, pričom na užší zoznam sa dostali dve miesta: Millau a Avoriaz. Vybrali sme to druhé, nielen pre nádherné' okolie, ale taktiež preto, že som sa dozvedel, že je to ikonická lokalita vďaka tomu, že tu v 80.rokoch skákal Alain Prieur. Tamojší tím nás privítal s otvorenou náručou a nechal nám voľnú ruku.“
„V ceste nám stálo pár prekážok. Z útesu sme mali na zostup iba 130 metrov, nie 150, ako sme pôvodne plánovali. Pristátie teda malo byť veľmi technické. Taktiež sme potrebovali obrovskú rampu: musela byť veľmi vysoká, aby som vo vzduchu mal viac času a bezpečia. Zvyčajne robíme s rampami o niečo vyššími ako tri metre, tu sme potrebovali rampu vysokú sedem metrov. Bolo preto potrebné zariadiť veľa logistiky, aby sme boli schopní to dať dokopy.“
„Mal som dobrý tušák ohľadom toho, ako bude reagovať motorka, ale nebol som zvyknutý jazdiť tak rýchlo na podobne veľkej a vysokej rampe. Keďže sa jednalo o jeden pokus, nebol tam priestor na chybu. Ak by som to neurobil správne, postaral by som sa o katastrofu.“
Záverečná príprava
„Keď som sa pripravoval na skok, vynaložil som veľa práce, čo sa mojej osobnej stránky týka, predovšetkým vo foam tanku. V celom projekte bol tento prvok jednou z neznámych. Od začiatku sme nevedeli, ako motorka zvládne zostup. Stéphane Zunino, ďalší zo zakladajúcich členov Soul Flyers, nainštaloval do sedla záložný – v podstate štvorcový padák. Mal som rukoväť, za ktorú som musel počas vyskakovania potiahnuť, aby som odstránil panel so suchým zipsom v sedle a rozprestrel ho. A musel som nastaviť všetky úchyty, aby som sa uistil, že motorka je po nasadení vyvážená. Aj tak sme nevedeli, ako rýchlo to bude padať.“
„Dokonca som ani nevedel, či mám urobiť rovný zoskok, bez trikov, aby som reguloval rýchlosť. Pôvodne som plánoval urobiť Frontflip (nie dvojitý) a Double Grab, v ktorom by som uchopil sedlo pripravené ťahať šnúru. Samozrejme, že keď sme prišli do Avoriazu, nič nešlo tak, ako sme si naplánovali.“
Veľký deň
„Produkcia bola veľkou akciou s takmer 50 ľuďmi . Na úpätí útesu boli záchranári, pripravení zachrániť ma z ťažko dostupných miest, motocyklová crew zodpovedná za vyzdvihnutie motorky, celý aerial team s Fredom, Loïcom a ostatnými, filmový štáb, ľudia z Avoriazu a tím zodpovedný za nastavovanie rampy.“
„Dokázal som urobiť rovný skok, čo vyšlo skvelo, ale pri druhom pokuse som si uvedomil, že som opustil rampu v rýchlosti 80 km/h a motorka sa točila rýchlejšie, ako som očakával. Urobil som Double Front Flip, čo bolo trochu zradné v tom ohľade, že som sa ocitol v polovici skoku a v polovici výšky. Musel som trafiť správny moment, kedy otvoriť padák, počas toho, ako som sa točil. Zároveň som sa musel uisitiť, že som nepotiahol šnúru, keď som bol ešte hore nohami.
„V ďalší deň sme potrebovali urobiť ďalší pokus, ale moc sa mi do toho nechcelo, pretože, úprimne, bol som dosť vystrašený. Využil som čas na to, aby som o skoku premýšľal, upokojil nervy a sústredil sa na všetko, čo musím urobiť.“
„Na druhý deň išlo všetko podľa plánu, dokonca aj motorka. Po každom skoku ostala v jednom celku. V skutočnosti by bola v horšom stave po dni jazdenia po štrku pred mojím domom.“
„Som veľmi pyšný na tento projekt. Rád by som inovoval svoj šport, ale zistil som, že aj keď inovujem triky, nejako sa všetky zdajú byť rovnaké. Toto bolo niečo úplne nové. Počas týchto dní som si uvedomil, že nemusím pretekať, aby som bol šťastný, chcem robiť nové projekty, ako je tento. Chcel by som sa poďakovať všetkým partnerom, bez ktorých by nič z tohto nebolo možné – ako Red Bull, Soul Flyers, samozrejme ľudia v Avoriaz a mnohí ďalší.“
Súčasť tohto článku