Poznáš ten pocit, keď sa ako začiatočník snažíš naučiť sa jazdiť na vodnolyžiarskom vleku, ale je ti to blbé, pretože máš pocit, že všetkým naokolo len zavadziaš? Tak si potom predstav, že k tebe príde najlepšia wakeskaterka na svete a povie:
Strašne sa teším, keď vidím toľko ľudí wakeskatovať.
Zuzka Vráblová
2 min.
Wakeskate Session 2017
A presne tak by to malo byť!
Možno si spomínaš, ako sme vlani písali o nenápadnej akcii, ktorá sa konala v piešťanskej Ratnovskej zátoke... No tak tá sa pre veľký úspech tento rok zopakovala a opäť dokázala, že kde je vôľa, tam neexistuje, že by sa nespravila aj cesta – a pokojne aj z Bratislavy až do Košíc (a ešte ďalej)! Na tohoročnú Wakeskate Session, za ktorú bola opäť zodpovedná Zuzka Vráblová, totiž dorazili našinci zo všetkých kútov Slovenska, ale aj z Čiech, Rakúska, Poľska a dokonca aj Slovinska.
Len si porovnaj predošlú účasť s tou tohoročnou a hneď budeš mať lepšiu predstavu:
Chýbať sme tým pádom rozhodne nemohli ani my, a práve preto ťa vezmeme priamo do zákulisia celej akcie. Tak sleduj video, fotky a čítaj naše zážitky, na ktoré sa bude zas minimálne rok spomínať.
Ono tých silných momentov bolo naozaj dosť, ale keďže niečím sa začať musí, poďme rovno na jazdenie. Či už sa totiž človek pozeral na flipfest v podaní tých najlepších mladých európskych riderov (nášho Ďusiho Langa, jeho rakúskeho strateného brata Davida Langa a Matica Flajsa), na zapálených nováčikov, ktorí si na druhý deň v pohode dávali showe-it z kickera, alebo ľudí, ktorí prišli oprášiť svoje dosky a skrátka si užívali radosť s wakeskatingu, určite si to užíval.
Alebo si niekto možno zaspomína hlavne na super večer s muzikou a kapelou Serpico Acoustic, ktorej verzia piesne ‘Za dedinou‘ ešte teraz doznieva v našich ušiach. Kto vie, či sa na ňu na každom ich koncerte hromadne tancuje.
Úplne nový zážitok si odniesol každý, kto si vyskúšal ‘seadovanie‘ teda jazdenie za špeci vodným skútrom, čo teda bola najväčšia romantika hlavne pri západe slnka nad ako inak - Sĺňavou...
Ako správni skateri, si mnohí poriadne užili aj minirampu, ktorú je nájsť niekde na Slovensku už tak trochu ak rarita – za čo teda patrí klobúk dole, že sa ju podarilo priniesť.
Náladu a celú atmosféru ale v podstate urobili úplné maličkosti. Či už každý pocestný, kto sa v kempovom mestečku zastavil, každý bláznivý nápad (ako napríklad Ďuso, ktorý má niekedy melón namiesto hlavy), ale napríklad aj skvelý pán SBSkár, ktorý na chvíľu zanechal svetové prístavy napospas somálskym pirátom, len aby nás ochránil pred nami samými.
Hlavne však bolo skvelé počúvať, ako si ľudia spomínajú na staré dobré časy a tiež si uvedomiť, že vďaka týmto pár dňom zase budú mať na čo spomínať. Podobné podujatie totiž nenájdeš nikde inde v Európe a najmä - wakeskating je presne o takýchto akciách. Nejde v ňom o to, koľkokrát spadneš a koľkokrát sa ti niečo nepodarí. Keď ale konečne dáš ten svoj vysnívaný trik, vieš, že tam tvoji kamaráti budú a budú sa tešiť aj za teba.
