Ako Wasabi osud prihral postup na Svetové finále Red Bull Dance Your Style?

V Love Dance som bola šesť rokov a tu som teraz päť. Zmena nastala počas covidu, pretože sa vyučovalo online, čo je samo o sebe dosť zlé, ale v tanečnej škole, kde som bola, to ani online veľmi nefungovalo a jemne sa nám rozpadla komunita. Začala som si preto hľadať inú školu. Myslím, že sestra cez Instagram našla RDS a Souljam, tak som si aj ja povedala, že to skúsim. Došla som na skúšobný tréning, povedali mi, že kľudne môžem chodiť a som tu dodnes.

Určite sa zmenilo. Aj mamina mi hovorila: „Sabi, to je iba obdobie,...“ Ale povedala by som, že som sa tomu skôr začala viac venovať - vážnejšie - hlavne freestylu. Tých 10 rokov to bolo učenie sa základov, choreografie, sólo a bolo to také skôr povrchové. Ale potom som sa tomu začala viac venovať, spoznala som viac kamarátov z komunity, ktorí cestujú na rôzne eventy do zahraničia... Začala som viac vnímať zahraničie, čo ma úplne fascinovalo, viac sa baviť s ľuďmi a ísť viac do hĺbky toho freestylu a celkovo tanca. To ma trošku motivovalo a nabrala som inšpiráciu.

Ja som typ človeka, ktorý nevydrží dlho pri jednej veci, potrebujem vždy niečo nové, čiže toto bola pre mňa tá zmena.

Každý nám dával nejaké základy. Dobre si ešte pamätám aj Emiku, tá ma aj s Mel celkom veľa učila. Určite však musím spomenúť Tess, ktorá odjakživa s nami robila freestyle a išli sme doň hlbšie. A celkovo kamoši z komunity. Strašne ma baví pozorovať, ako rastú moji kamoši, napríklad Ninka Bednárič... S ňou som sa teraz veľa začala baviť, ona je brutálna. Skrátka ľudia z môjho okolia ma ani nemusia nejako trénovať. Strašne baví len ich pozorovať. A odkiaľ sa dá, odtiaľ si beriem inšpiráciu.

Na Instagrame mám toho menej, lebo nie so všetkými videami som bola spokojná... Pomaly som si premazala celý Instagram a potom som tam dala znova toto a toto 😄. Ale prvé, čo pre mňa niečo znamenalo, bolo SDK v Česku.

Je to známejší kemp, kde funguje koncept, že zavolajú známych trénerov zo zahraničia a oni si majú vybrať päticu tanečníkov spomedzi účastníkov kempu do záverečného battlu do svojich crews.

Jeden z nich bol Hurricane, čo je celosvetovo známy lockingový tanečník, a ja, čo som lock robila len tak pre zábavu, lebo ma zaujímal funk, som sa z čistého jasna dostala do päťky Hurricanea. Aj to bola jedna z tých zvláštnych vecí, ktoré sa mi dejú, pri ktorých ma osud nejako nasmeruje.

Ani som nemala zvoleného mentora a jemu zostali voľné miesta, tak ma zobral do top 20 a z nej vyberal top päťku, kde som sa zrazu ocitla. Ani som si neuvedomovala, čo to znamená, a my sme navyše aj ten battle ako crew vyhrali. Keď som to spomínala, ľudia boli, že: „Wow, to fakt?“ Mama našla kemp, išli sme a až potom som zistila, že SDK je známy kemp a keď tam vyhráš, niečo to znamená.

Úplne najvyššie, ako sa dá 🥹. Aj som celkom bola po národnom finále spokojná s niektorými vstupmi. Ja by som totiž radšej prehrala a bola so vstupom rada, než aby som vyhrala a nebola si istá, či si to zaslúžim. O to mi vždy išlo.

Okrem toho som vždy mame hovorila, že na Red Bull Dance Your Style budem raz tancovať, lebo ma baví tento koncept aj hudba. Strašne mám rada herectvo. Chodila som aj na herecký krúžok a hovorila som si, že aj táto súťaž je určitým spôsobom o herectve. Vystupuješ pred ľuďmi, musíš sa do nich vcítiť a nejako to uhrať. Chcela som to zo srandy skúsiť, lebo som si myslela, že by mi to sedelo. Takže to bol pre mňa jeden z najlepších zážitkov.

Už keď sa konal Qualifier, čo bola vlastne prvá šanca dostať sa na toto podujatie bez pozvánky, som si nebola istá. Aj keď som bola nadšená, že je to konečne otvorené pre verejnosť, bola som odcestovaná a nejako som to necítila, tak som si povedala, že je to znamenie a tento rok do toho nejdem.

A potom mama videla reelsko, a poslala mi ho: „Pozri, Sabi, hľadajú šestnásteho.“ Bola to ďalšia šanca dostať sa tam, osudová ponuka. Zo srandy som si povedala, že idem do toho, ale nikomu som to nehovorila. Nechcela som to zakríknuť.

A keď prišiel ten deň a mala som ísť do Magenta centra do Eurovei, som si zase nebola istá, a k tomu toho mala mamina doma veľa, tak som jej hovorila, že zostanem a pomôžem. Ona to ale zamietla, tak som šla a nakoniec sa mi celkom zle tancovalo. Odišla som a úplne som na to zabudla. Nepočítala som, že ma vyberú, takže keď mi napísali, bolo to veľké prekvapenie.

Ubehlo to veľmi rýchlo. Informáciu som dostala v podstate dva týždne pred podujatím a zrazu sa na mňa zvalilo toľko informácií... Bolo treba natočiť video na instagramový post, napísať informácie o sebe, toto a toto... Ani som nemala čas to spracovať, takže kým som si to uvedomila, bola sobota a finále.

Vtipné bolo, že zavolali najprv mojej mamine. Ja som to nevedela a on hneď volala sestre, ktorá mi omylom napísala: „Sabi, gratulujem!“ Ja som nechápala, že čo, a ona: „Ja som ti to nemala dať vedieť!“ Rýchlo som si pozrela mail, lebo som bola zrovna v škole, a tam bola správa: „Získavaš wildcard, prijímaš?“ A ja, že super!

Už áno. Robím si také vtipky, že: „No však vám donesiem niečo zo Švajčiarska.“ A potom si uvedomím, že ja tam vlastne idem. Ja som to vyhrala 😄. Vždy mi to pripomenie, že sa to vlastne deje. Hrozne som zvedavá. Už sa veľmi teším. Prešla som si štádiom od neuvedomovania si, cez stres, až po tešenie sa.

Hej, určite. Aj keď bola Mishena v Indii, zrazu ju všetci poznali, všade bola a potom bol na ňu určite aj tlak, keď bola v nejakom battle, lebo všetci očakávali, aký dá vstup. Tieto očakávania sú, keď sa človeku zadarí. Ale uvidíme, čo bude. A až potom sa k tomu budem nejako stavať.