Ako Simča Kuchyňková zmenila prístup k tréningu posilňovni

Simona Kuchyňková: Veľmi dobre si na to pamätám, a s istotou môžem povedať, že teraz je to úplne inak. Ani nie rok po tomto rozhovore som začala chodiť pravidelne dvakrát do týždňa na tréningy pod dohľadom trénera, a s odstupom času môžem povedať, že to bolo jedno z najlepších rozhodnutí.

Stále si idem rada zahrať hokej na rybník, futbal na ihrisko alebo akýkoľvek iný šport. Veľmi ma baví skúšať nové športy a zlepšovať sa v nich. Som veľmi vďačná, že v mladšom veku som sa venovala viacerým športom, čo mi poskytuje športovú komplexnosť.

Verím, že nikdy nie je skoro, ani neskoro, ak sa k tomu pristupuje správne. Ja som to vo svojich trinástich rokoch vnímala inak, nebola som vedená k posilke, bol to istý proces. Práve preto by som nič nemenila.

Pomáha mi to primárne pri mojom agresívnom štýle jazdy. Je veľmi fyzicky vyčerpávajúci, a myslím si, že bez môjho gymratovského lifestyleu by som si to len ťažko udržala 😀. Tým, že tento šport je za mňa najkomplexejšia forma horskej cyklistiky, to bude asi každá partia, ktorá je dôležitá. No ak by som si mala vybrať tri, boli by to flexory bedrového kĺbu, spodný chrbát a kvadricepsy. Moje obľúbené cviky sú však zhyby, bench a premiestnenia.

V prvom rade preto, lebo ma to baví, čiže spájam príjemné s veľmi užitočným. Samozrejme prispôsobujem si tréningy tak, aby som mohla maximalizovať výkon na bicykli a cítiť sa dobre. Nehovoriac o tom, že častokrát mi svaly pomohli pri pádoch, no treba aj vedieť ako padať 😄.

Naučilo ma to tešiť sa zo zlyhania – myslím svalového zlyhania 😄. Človek sa častokrát dostane na bicykli do momentu, kedy si povie, že už ďalej nevládze a zvesí nohy, no ešte stále by mohol ísť ďalej. V posilke to vnímam rovnako, niekedy chodím do úplného svalového zlyhania, až kým mi „nevypne“ centrálnu nervovú sústavu. Vždy to treba robiť s istotou, že sa nezraníš, a máš pri sebe dohľad.

Dalo mi to druhý domov, kde trávim niekedy aj viac času ako doma. Fitko sa stalo pre našu friendsgroup, ktorej súčasťou je aj môj bratranec, miestom, kde sa vždy stretneme, zacvičíme a potom ešte kecáme dlhé hodiny pri proteíne. Človek tam spozná veľa nových ľudí z rôznych oblastí, prostredí, miest. A predsa máme každý ten istý cieľ, ktorým je podvíhať pár stoviek kilogramov železa a byť o niečo lepšími verziami seba samých.

Ako som spomínala, ja som dokázala premeniť motiváciu na konzistentnosť, primárne prostredníctvom mojej súťaživosti, radosti k pohybu a stanovenia malých cieľov. Tieto malé ciele si postupne plním - nie je ťažké si stanoviť ďalší, pretože sa stačí pozrieť o jeden set jednoručiek doprava, a povedať si, že o pár tréningov beriem práve tie ťažšie, a budem sa snažiť dostať na istý počet opakovaní.

Najradšej sledujem vo fitku svojho bratranca Frederika, pretože vnímam jeho progres odkedy začal cvičiť, a baví ma s ním posúvať svoje limity. 😄